MUDr. Zuzana Červeňáková – Prešov

EURIPA sa hlási k vidieckej medicíne – a čo my?

Pred niekoľkými rokmi som sa na kongrese WONCA mala možnosť stretnúť so skupinou úžasných kolegov z rôznych krajín Európy, ktorí pod vedením doktora Johna Wynn-Jonesa zakladali skupinu všeobecných lekárov so špecializovaným zameraním na vidiecku medicínu s názvom EURIPA. Toto stretnutie bolo pre mňa mimoriadnym obohatením a napriek tomu, že sama som typický „mestský lekár“, ich práca ma zaujala a nadchla. Po návrate domov som sa pokúšala nadchnúť kolegov pracujúcich na vidieckych obvodoch pre spoluprácu s touto skupinou. Moja snaha asi nebola dostatočne intenzívna, lebo nebola po celé tie roky korunovaná úspechom.

A tak som vlastne iba sama „zobďaleč“ sledovala ich aktivity ako člen ich „listserveru“ a diskusnej skupiny. Ich diskusie sa dotýkajú nielen medicínskej problematiky špecifickej pre izolované praxe, ale aj všeobecných aktuálnych problémov. Vďaka spolupráci s Johnom som napríklad dostala krásne video spracované v období epidémie „choroby šialených kráv“ vo Veľkej Británii, ktoré sa zaoberalo špecifikom tejto situácie na vidieku, úlohou a postavením lekára vo vidieckej komunite v takejto krízovej situácii. Ale aj záťažou až syndrómom vyhorenia lekára v tomto období, potrebou spolupráce s ostatnými autoritami v komunite – kňazom, pedagógom, psychológom…

Pamätám sa aj na nesmierne ľudskú komunikáciu všetkých, keď jeden z aktívnych kolegov bol zavraždený psychicky chorým pacientom pri návšteve.

Organizáciou EURIPA vydávaný časopis Grapevine je bohatým zdrojom informácií nielen o dianí v skupine.

Stretnutia s Johnom, ktoré šťastná náhoda naaranžovala pri každej z mojich účastí na kongresoch WONCA, boli vždy úprimné, nesmierne priateľské a vždy som pri nich spoznala osobne niekoho ďalšieho z ľudí, ktorých mená som poznala z mailov.

Na poslednom kongrese WONCA v Prahe som samozrejme opäť ako jedného z prvých „starých známych“ stretla Johna a spoznala som nového prezidenta EURIPA Dr. Joseho Lopez-Abuina, aj mnohých ďalších, ktorí v Prahe boli. Napriek radosti zo stretnutia som opäť posmutnela, keď som zistila, že EURIPA doposiaľ nemá nikoho aktívneho zo Slovenska.

Verím však, že náš odbor aj vďaka mladším lídrom smeruje k lepším časom. Nedá mi opäť sa neozvať a pripomenúť aj touto formou, že aj my by sme iste mali čo povedať k problematike vidieckej medicíny a jej špecifikám.

Je mi jasné, že v Slovenskom zdravotníctve a hlavne v problematike primárneho kontaktu je stále množstvo závažných problémov, ktoré sú isto pre nás existenčne dôležitejšie ako EURIPA. Benefity z členstva v tejto spoločnosti určite nebudú okamžité a hmatateľné, ale som presvedčená, že zapojenie sa do jej aktivít nám pomôže získať medzinárodné kontakty so skvelými kolegami. Pre jednotlivcov možnosť vycestovať na stáže, respektíve návštevy ambulancií kolegov v iných európskych krajinách, keďže EURIPA pripravuje aj takéto aktivity, hlavne pre mladých kolegov a školencov. Je to predovšetkým zdroj mnohých užitočných informácií a možnosť zapojenia sa do kvalifikovaných diskusií na témy dôležité pre odbor všeobecného lekárstva a špecificky pre vidiecku medicínu.

Preto by som sa chcela obrátiť na kolegov pracujúcich na vidieku – a je ich u nás isto dosť – aby pouvažovali aj o nadviazaní kontaktov s touto európskou skupinou, prípadne o vytvorení slovenskej vetvy EURIPA, ktorá by vedela zadefinovať naše špecifické problémy praktikov na vidieku.

Verím, že pri mojom najbližšom stretnutí s Johnom a ostatnými už budem počuť o aktívnych mladých kolegoch zo Slovenska, ktorí sú prínosom aj pre prácu tejto skupiny.