Nastal čas na riešenie problémov v odbornej spoločnosti
Pred mesiacom, v nedeľu odpoludnia, sa mi dostal do rúk časopis Primárny kontakt. Zaujali ma prakticky všetky články. Nielen aktuálnosťou tém, ale aj obsahom, spôsobom podania a tiež výpovednou hodnotou pre mňa, všeobecného lekára. Na záver to boli Odborné usmernenia, ktoré si dovolím nazvať až historickými v živote všeobecných lekárov. Preniklo do mňa: „Konečne NÁŠ časopis!“ O nás a pre nás! Dobrý pocit. Zdvihol som hlavu a zamyslel som sa. Ako to bolo, ako to je a ako to môže byť s nami, všeobecnými lekármi.
Tesne po nežnej revolúcii sme mali rozbúchané srdcia, hlavu plnú plánov a nádejí, dušu blaženú. Bude dobre. Sľuby a ubezpečenia. Môj starší a skúsený kolega na jednom porevolučnom stretnutí všeobecných lekárov povedal: „Zdvihnime hlavy kolegyne a kolegovia, nemáme sa za čo hanbiť, aj my sme odborníci! Naša práca je náročná, odborná a zodpovedná!“ Zopakoval to ešte niekoľkokrát, až jeho hlas postupne zanikol. Neosvojili si ho predsedovia, prezidenti ani vedúci predstavitelia stavovských, profesijných a odborných spoločností, ktoré mali hájiť záujmy všeobecných lekárov. A žiaľ, neosvojili si ho ani samotní všeobecní lekári. A tak, ako bolo zdravotníctvo na chvoste spoločnosti, tak sa ocitli všeobecní lekári na chvoste zdravotníctva. Tak tomu bolo…
A ako to je?
Sme unavení, letargickí a apatickí. Žiaľ, umárame sa len v nekonečných diskusiách, žiadame a sťažujeme sa. Plač a nariekanie, ale žiadne konkrétne návrhy riešení, takmer nič osožné sa do minulého roku neuplatnilo v praxi. A prečo? Lebo nebolo a niet skutočne funkčnej a efektívnej NAŠEJ organizácie. A čo odborné spoločnosti? Roztrieštené, s kabinetným štýlom práce bez priamej väzby na regióny, a teda málo citeľné.
V tejto súvislosti spomeniem článok kolegu MUDr. V. Chromého nedávno uverejnený na webovej stránke Primárneho kontaktu o dvoch nových Odborných usmerneniach ako záchranných lanách. Veľmi výstižný príspevok. Vlastne je tiež o tom, ako to bolo a ako to ešte je (servisné pracoviská…), ale i o tom, ako to môže byť. Článok popisujúci i povzbudzujúci. Ak sa všeobecní lekári nezmobilizujú, Usmernenia môžu zostať len popísaným papierom. V článku je zmienka o tom, že bude absolútne nevyhnutné informovať o ich obsahu nielen všetkých kolegov v okolí, ale aj regionálnych špecialistov, polikliniky či lôžkové zariadenia. Treba len súhlasiť. Ale kto to urobí? Ako to urobí? Kto to skoordinuje a kto zmobilizuje? Lekári v regiónoch! Lebo tam sa pracuje a žije, tam sú pracovné väzby i problémy z nich plynúce. To všetci dobre vieme, preto musíme postupovať jednotne. V kontexte so skúsenosťami z minulosti by som chcel niektoré závažné zmeny prekonzultovať na nejakom fóre. Na akom? A s kým? Mám návrh a chcem o ňom diskutovať a hľadať riešenie… Na koho sa obrátim? Bude člen výboru, kolega z Bratislavy alebo z Prešova riešiť problém v mojom regióne? Mali všeobecní lekári organizáciu, ktorá prioritne hájila ich záujmy v priestore, kde žijú a pracujú? SLK chce zastrešovať všetkých lekárov, preto nepokrýva všetky naše potreby, ASL SR tiež nie je organizáciou len pre všeobecných lekárov, ak vôbec niekedy bola. A odborná spoločnosť všeobecných lekárov? A ktorá to je, koľko ich vlastne máme? Priznám sa, som roztrpčený situáciou v nich, nie osobami, aktérmi, ktorí sú často skúsení, obetaví, vzdelaní a ochotní lekári. Dokážu však vyriešiť tragikomicky vyzerajúcu patovú situáciu vo svojich radoch sami?
Neviem posúdiť situáciu pri presadzovaní kandidatúry na usporiadanie WONCA Europe 2017 na Slovensku. Nebol som aktérom a ani som nebol akokoľvek informovaný. Jedno viem však celkom určite. Prestížna akcia všeobecných lekárov na Slovensku nebude! Som znepokojený a frustrovaný. Nie je mi jedno, že sa skupiny všeobecných lekárov nedokážu dohodnúť a nie je mi už vonkoncom jedno, ako to vyznieva navonok.
V sedemdesiatych rokoch som čítal článok v jednom denníku o riaditeľovi, schopnom a vzdelanom manažérovi, ktorý bol poverený vedením štátneho podniku. Redaktor denníka to prirovnal k namontovaniu reaktívneho motora do dostavníka – také boli podmienky pre riadenie podniku v socialistickom zriadení. Zbytočne skvelý a progresívny riaditeľ, keď nemal podporu v systéme a ľudí v ňom. Na toto prirovnanie som si často spomenul. Ak aj existuje skupina nadšencov, obetavých a erudovaných kolegov ako výkonný motor, nepohnú sa z miesta bez pevnej konštrukcie, podvozku ako základne a bez prevodového mechanizmu a energie. Dovoľte mi ešte iné prirovnanie. Organizmus potrebuje pre svoju existenciu centrum, ale aj receptory na periférii, ktoré mu dávajú potrebné informácie o tom, kde čo páli, čo treba „hasiť“ a samozrejme aj mediátory na sprostredkovávanie týchto informácií a pre výkon činností vedúcich k uspokojovaniu potrieb organizmu.
Treba vytvoriť jednu odbornú spoločnosť všeobecných lekárov
Máme konečne schopnú autoritu, NÁŠHO hlavného odborníka, ktorý začal radikálne a efektívne riešiť najpálčivejšie problémy vo všeobecnom lekárstve. Zrazu je o „obvoďákoch“ počuť, zrazu sa o nich hovorí, píše a stále viac sa šepká o ich odbornosti, schopnostiach, význame, sile a ich nezastupiteľnosti v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti. Máme tiež receptory a efektory na periférii, hoci sú v útlme. Ako ich zregenerovať? Oživením aktivity v regiónoch! Samozrejme z centra, ale vonkoncom nie korešpondenčne.
Riešenie vidím naozaj v jedinej a jednotnej, dobre organizovanej spoločnosti všeobecných lekárov. Rekonštruovanej alebo novovybudovanej – ale novej a inej. A hlavne založenej na regionálnom princípe! Od systému volieb až po hospodárenie. Štruktúra by mala byť jasná. Ústredie, krajské koordinačné centrá a okresné, regionálne zastúpenia. Vedenie ako centrum, okresné zoskupenia lekárov ako receptory i efektory, kraje prípadne v úlohe koordinátorov a mediátorov pre sprostredkovanie informácií oboma smermi. Ak život odbornej spoločnosti bude fungovať na zásadách korešpondenčného hlasovania vrátane voľby z veľkej časti anonymných kolegov a z korešpondenčného spôsobu zmeny stanov, ak bude centrum odtrhnuté od receptorov a efektorov a ak mediátorom je žiadosť o úhradu členského, prípadne štandardné informácie oznamovacieho typu, tak sa organizmus bude len kŕčovito chvieť až príde aj o posledné zvyšky svojej energie a zanikne. A to chceme? Verím, že nie. Záleží len na nás, či využijeme súčasnú priaznivú konšteláciu. Musí existovať pevná, funkčná konštrukcia, a nie dostavník. Inak sa nám to celé rozpadne.
Navrhujem urýchlený koordinovaný postup revitalizácie a vzniku JEDNEJ odbornej spoločnosti na regionálnom princípe. Existujúce rozpoltené odborné spoločnosti všeobecných lekárov by mali pod záštitou hlavného odborníka MZ SR pre všeobecné lekárstvo v spolupráci s krajskými odborníkmi iniciatívne zorganizovať regionálne stretnutia všeobecných lekárov na okresných úrovniach. Každý okres by delegoval svojich zástupcov na celoslovenské zhromaždenie všeobecných lekárov podľa vopred schváleného kľúča. Delegáti by mali jasný mandát na kreovanie štruktúr a funkcionalít spoločnosti od stanov, cez volebný, organizačný až po hospodársky štatút. Odporúčania takéhoto plebiscitu všeobecných lekárov by mal mať váhu na to, aby v súlade s platnými normami spoločnosti sa táto zjednotila a začala efektívne fungovať podľa jeho záverov. Prežívajúce odborné spoločnosti inak stratia i posledné zvyšky dôvery všeobecných lekárov na Slovensku.
Odborná spoločnosť slovenských všeobecných lekárov by mala dôstojne pokračovať v spojení a úzkej spolupráci centra so svojimi členmi na regionálnom, podľa môjho názoru jedinom funkčnom princípe, systémom receptor – centrum – efektor. Ide predsa o históriu, tradíciu, doterajšie úsilie desiatok obetavých kolegov a skúsenosti. Letargia alebo až zánik, ďalšie rozdelenie alebo zmena názvu? Politikum už aj v našich radoch? Nedopustime to!