MUDr.Vladimír Baláži – Kolárovo

Lekárska služba prvej pomoci – nekonečný príbeh?

LSPP – čo už môžem na túto tému napísať nové? Zdalo by sa, že všetko tu už odznelo. A predsa niečo nové je možné – podeliť sa o skúsenosť.

Lekárska služba prvej pomoci je všeobecnými lekármi vnímaná i cez mnohé skrivodlivosti od právnych, ekonomických až po etické, ako bezprecedentné porušovanie práv lekárov. Postavenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pri poskytovaní LSPP podľa Ústavného súdu nie je porušením Ústavy SR, ani porušovaním ľudských práv a základných slobôd a ani porušením Dohovoru o nútenej alebo povinnej práci. Nuž čo! Máme demokratický systém, lebo lepší sme nevymysleli a máme súčasný stav LSPP, lebo lepší sme tiež nevymysleli, presnejšie povedané nepresadili.

Ako jednu z možných príčin nepresadenia ani čiastkových zmien v LSPP, a nielen v LSPP, vidím príliš kabinetný spôsob práce v rámci lekárskej komunity.  Na regionálnych stretnutiach lekári mohli prezentovať názory, vymienať si skúsenosti a najmä mohli veci týkajúce sa výkonu ich práce prediskutovať, zaujímať stanoviská a navrhovať spoločné riešenia. Postupom času sa osobný kontakt zmenil na “dráhu korešpondenčných vzťahov”. Jednotlivec sa v systéme stal len tlačidlom alebo myšou od počítača.

Som lekár z komárňanského regiónu. Neznámy. Neviete kto som, či som vôbec schopný niečo urobiť. Kolegovia v Komárne a okolí ma poznajú. A vedia rozhodnúť. Tak ako každého z nás môžu najlepšie posúdiť spolupracujúci kolegovia, tak i my všetci vieme najlepšie posúdiť, čo je pre nás najlepšie a rozhodnúť. To je významný a dôležitý moment.

Boli časy, a nie tak dávno minulé, keď lekári chodili na stretnutia v hojnom počte, s otázkami i nádejami. Nádej postupom času strácali, zostali len otázky, bezradnosť až apatia. Snahou lekárov bolo združovať sa, ale keď nevideli výsledok, nevideli ani zmysel stretávať sa. To je môj názor na poloprázdne sály. Kabinetná politika odtrhnutá od praxe.

Ako teda ďalej?

Spomenul som silu a význam vzájomného poznania sa lekárov pri riešení problémov. Dovoľte mi uviesť konkrétnu skúsenosť z nášho regiónu.

Pre prejavovanú nespokojnosť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (PZS) a po ukončení činnosti dovtedajšieho prevádzkovateľa LSPP nastal vhodný okamih na riešenie otázky, kto bude v okrese organizovať a prevádzkovať LSPP. Rozhodnutie padlo na dvoch kolegov z radov slúžiacich lekárov, ktorých PZS osobne poznali. Po vyriešení priestorových, právnych, organizačných a finančných možností bol vypracovaný a predložený návrh zmluvného vzťahu medzi záujemcami o prevádzkovanie LSPP a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti – všeobecnými lekármi pre dospelých (VLD) a všeobecnými lekármi pre deti a dorast (VLDD). V preambule zmluvy bolo uvedené, citujem: “Zmluva vychádza z princípov kolegiality, solidarity a je postavená na zásadách zásluhovosti a obojstrannej výhodnosti pre zmluvné strany s cieľom zabezpečiť tak bezproblémový výkon LSPP”.

PZS mali možnosť na opakovaných stretnutiach vydiskutovať si nejasné alebo sporné otázky, dočkali sa odpovedí, podstatného navýšenia finančného ohodnotenia ich práce v porovnaní s predchádzajúcim obdobím a vyjadrili súhlas so zmluvou. Až po tejto dohode kolegovia požiadali o udelenie povolenia VUC.

Prevádzkovateľ v začiatkoch spolupráce opakovane organizoval stretnutia zamerané na problematiku LSPP. Tak bol vytvorený priestor pre vzdelávanie sa ale i pre širokú diskusiu. Mimochodom, na prvé stretnutie prišlo zo 64 lekárov (VLD i VLDD) viac ako 50. A druhé stretnutie bolo účasťou porovnateľné s tým prvým.

V záujme zlepšenia podmienok pre výkon práce v LSPP bol vykonaný celý rad konkrétnych racionalizačných opatrení. Ich výsledkom bola lepšia využiteľnosť priestorových možností, materiálno-technického i personálneho zabezpečenia. Organizačnými a racionalizačnými krokmi mohlo dôjsť k už spomenutému navýšeniu úhrad za vykonané služby.

Achilovkou vždy boli služby

V minulosti často prichádzalo k nedorozumeniam i k sporom pri zaraďovaní do služieb. Zaraďovanie bolo vždy achilovou pätou. Najmä počas víkendov, sviatkov, dovolenkového obdobia. Preto organizátor navrhol, aby spôsob zaraďovania do služieb vzišiel od poskytovateľov, aby bol taký, s ktorým sa stotožnia. Väčšina lekárov rozhodla o zaraďovaní do služieb podľa rotujúceho a teda vopred určeného poradia. Na príklade tohoto momentu by som chcel poukázať na uplatnenú spoluprácu a demokratický princíp pri rozhodovaní (o citlivej a závažnej veci nerozhodol organizátor sám, ale akceptoval názor väčšiny lekárov).

Vytvorená bola vlastná webová stránka prevádzkovateľa LSPP. Vo verejne prístupej časti boli základné informácie, rady a oznámenia pre verejnosť o poskytovaní LSPP. V internej časti (každý PZS mal pridelený prístupový kód) bolo fórum pre poskytovateľov s možnosťou pre diskusiu, návrhy, rozpisy služieb a pod. Po dohode VLD zaraďovanie do služieb vykonával počítač podľa stanoveného poradia. Každý tak vedel i na celý rok dopredu, kedy bude mať službu a mohol si ju s iným PZS online vymeniť v predstihu, čo prevádzkovateľ potom zohľadnil v návrhu rozpisu pre lekára VUC.

Samozrejme, nebolo a ani nie je všetko ideálne. Výkon LSPP je však v našom regione aj vďaka vzájomnej komunikácii a konsenzu medzi prevádzkovateľom a PZS bez závažnejších problémov.

Je mi úplne jasné, že každý región má iné podmienky. Chcel som však poukázať najmä na význam spolupráce a schopnosť lekárov dohodnúť sa, ktorá je na úrovni okresu pri dobrej vôli a snahe možná. Som presvedčený, že len spojenie lekárov v regiónoch, diskusiou a následne uplatnením demokratického princípu väčšiny, je cestou k úspechu.

Našou kolegyňou z praxe je aj hlavná odborníčka MZ SR pre všeobecné lekárstvo, ktorá pracuje v ambulancii na vidieku a slúži LSPP rovnako ako my. Kombinácia spolupráce naprieč lekárskym stavom, od hlavného odborníka MZ SR pre všeobecné lekárstvo až po každého z nás, sú silnou devízou. Verím v dlho očákavané zlepšenie postavenia všeobecného lekára. Postupne, trpezlivo, príkladom vo svojom okolí, spoločnými úspechmi a najmä kolegialitou a solidaritou sa dá urobiť prvý krok a po ňom ďalšie. Tak ako v prípade LSPP v spomínanom regióne.

 

MUDr.Vladimír Baláži, všeobecný lekár pre dospelých, Kolárovo

 

P. S.

Ako by som problematiku LSPP, ale nie len LSPP riešil ja? V dvoch rovinách.

V jednej rovine by bol “štáb” zložený z odborníkov a lekárov z praxe, ktorí poznajú politicko-spoločenské, právne, ekonomické pomery súvisiace s problematikou. Táto skupina po boku hlavného odborníka by pripravila právne, ekonomické a organizačné podmienky na zmenu a bola by koordinačným centrom.

V druhej rovine by to boli ochotní ľudia vybraní spomedzi lekárov, ktorých si kolegovia vážia a ktorí majú kredit v regiónoch. Tí by začali vysvetľovať a stmelovať lekárov, ktorí chcú veci okolo LSPP (a nielen tie) zmeniť. Ak by týmto “misionárom zmeny” ich najbližší kolegovia do očí povedali, že zmenu nepotrebujú a nechcú ju, alebo by sa k riešeniam jednoducho nepridali, vojna je prehraná skôr než sa začala. Treba sa prestať trápiť. A naozaj potom bude platiť: “Bože, ochraňuj lekársky stav”! A všeobecných lekárov zvlášť. To nepripusťme. Verím že lekári zmenu chcú, že LSPP nebude nekonečný príbeh. Ale nestačí len chcieť! Regióny, prebuďte sa! Bodaj by neplatila veta skúseného kolegu s diskusného fóra: “Plno požiadaviek, ale ani štipku ochoty urobiť niečo v záujme spoločnej veci”.