MUDr. Viliam Chromý – Nižná na Orave

„Nízkoúväzkové“ ambulancie VLD alebo Ako stačí byť všeobecným lekárom dva dni v týždni

Kde bolo tam bolo, v krajine zvanej Slovensko majú pri zazmluvňovaní ambulancií na všeobecných lekárov veľmi zvláštny meter: kým jedných kontroly zo samosprávnych krajov v nedávnej minulosti karhali za neprijateľné ordinačné hodiny, pričom za problematické sú považované pojmy “administratíva” a “hygienický deň”, iným tie isté vúcky umožňujú prevádzku napr. len dva dni v týždni. Vo zvyšné dni je pokojne na dverách uvedené “zatvorené”.

Kým jedna skupina všeobecných lekárov v neatraktívnych vidieckych regiónoch, s nízkym počtom kapitantov, aby sa uživila, musí pendlovať denno-denne medzi dvomi až tromi susednými dedinami, druhá, privilegovaná skupina sedí buď niekde v špecializovanej ambulancii alebo dokonca ako zamestnanec v ústavnom zariadení a nakapitovanie tých zopár pacientov (obvykle niekoľko 100) je len akýmsi prilepšením si k hlavnému zdroju príjmu. Ešte zarážajúcejšie je, že takáto ambulancia nepotrebuje ani zdravotnú sestru na päť dní, dokonca nepotrebuje ani zastupujúceho lekára v čase svojej neprítomnosti, t.j. v dňoch, keď je v ordinačných hodinách zatvorené.

Takéto je dožiadané stanovisko z vúcky a všetko je po právnej stránke v poriadku. Úhrnný úväzok tohto lekára činiaci 40 hodín týždenne je naplnený v súlade s legislatívou a koho potom vlastne zaujíma, čo ten lekár robí mimo ordinačných hodín, či a ako je o jeho pacientov postarané mimo jeho úväzok ako všeobecného lekára?! Pritom zdravotná poisťovňa zaplatí za tieto dva dni plnú kapitačnú platbu, akoby ordinoval päť dní v týždni! Logicky a zaslúžene by kapitácia mala byť zdravotnou poisťovňou krátená na 2/5 celotýždňovej sumy. Zároveň ani nejde o ambulanciu “v núdzovom režime”, kde by široko-ďaleko v okruhu 50 km nebolo iného všeobecného lekára.

Zákon hovorí, že stačí mať dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s minimálne jedným poistencom a zdravotná poisťovňa musí lekára primárneho kontaktu zazmluvniť. Ordinačné hodiny schvaľuje príslušný samosprávny kraj, je tu však zákonná povinnosť poskytovateľa informovať o schválení a potvrdení ordinačných hodín ÚDZS, ako aj zdravotné poisťovne (Zákon č.578/2004 § 79 ods 1 písm. z). Vedia o podobných ambulanciách zdravotné poisťovne, ako je v nich postarané o ich poistencov? Nemá byť všeobecný lekár pri súčasnom ponímaní primárneho kontaktu tým lekárom, ku ktorému možno počas pracovnej doby 5 dní v týždni prísť kedykoľvek a s čímkoľvek?

Ak tomu tak na Slovensku nie je a nemá byť – podľa novovznikajúcich už schválených „nízkoúväzkových“ ambulancií bude v podstate zbytočná už aj lekárska služba prvej pomoci (LSPP). Veď podľa týchto “kritérií” môže byť aj LSPP pokojne len dva dni v týždni (napr. cez víkendy) alebo skrátená do 22.00 hod.

Nedá sa ani povedať, že je to v súlade so zdravým konkurenčným bojom o pacienta, nakoľko má tento “nízkoúväzkový” všeobecný lekár nižšie prevádzkové i mzdové náklady a obvykle úplne iný hlavný zdroj príjmu.

Pýtam sa, ak má taká ambulancia vymedzený rajón:

• Kto urobí prehliadku v teréne nájdenej mŕtvoly alebo doma zosnulého človeka v dňoch, keď má ambulancia zatvorené? Bude sa čakať do nasledujúceho dňa, kým zas bude otvorené?
• Kto sa postará o pacienta s bežným akútnym ochorením v dňoch, keď má ambulancia zatvorené? Má si po 15.30 hod. zavolať (navštíviť) LSPP, alebo tiež čakať, kým zas bude otvorené?
• Aká asi je kvalita práce takejto nízkoúväzkovej ambulancie?

Ak si teda štát takto predstavuje primárnu zdravotnú starostlivosť, mnohým poctivo ordinujúcim “obvoďákom” plných päť dní v týždni od 7.00 do 15.00 je už teraz nanič, lebo viacerí začnú mať existenčné obavy. Veď hocikto by si potom tiež rád upravil ordinačné hodiny, pacientov natlačil do 2-3 dní v týždni, a zároveň pritom poberal plnú kapitačnú platbu a voľný čas využil inak, prípadne si prilepšil druhou prácou.

V susednej ČR je pritom zvýhodňujúcim kritériom na vyššiu kapitačnú platbu od zdravotných poisťovní pri päťdennom pracovnom týždni predĺženie ordinačných hodín aspoň v jeden deň do 17.00 hod. U nás je to v súčasnosti v odbore všeobecné lekárstvo, zdá sa, trochu postavené na hlavu: Čím menej pracuješ, tým vyššia platba na odpracovanú hodinu.

Na Slovensku je priemerne kapitovaných 1800 pacientov na jedného všeobecného lekára pre dospelých, čo v súčasnosti zároveň prináša hraničný príjem na existenciu takejto ambulancie. V budúcnosti môžeme očakávať vďaka týmto “nízkoúväzkovým” ambulanciám len ďalšie bezbrehé rozširovanie siete, čo bude zákonite viesť nielen k živoreniu jestvujúcich všeobecných ambulancií, ale môže to znamenať aj ohrozenie samotnej existencie a kvality primárneho kontaktu.