MUDr. Viliam Chromý – Nižná na Orave
Začala sa "vojna" o kompetencie alebo obavy o existenciu?
Od februára 2015 došlo v slovenskom zdravotníctve k nebývalému rozruchu. V decembri 2014 vyšla na svet oficiálna informácia, ktorou Ministerstvo zdravotníctva (MZ SR) avizovalo pripravovaný projekt Integrovaných centier zdravotnej starostlivosti (ICZS). Nasledovalo krátke ticho pred búrkou, po ktorom sa akoby roztrhlo vrece s rôznymi „kauzami“, vyhláseniami či rozličnými „manévrami“. Najzaujímavejšími boli dve udalosti – mediálna šou MUDr. Petra Liptáka a akcie najväčšej stavovskej a zamestnávateľskej organizácie s cieľom založenia ďalšej novej, ale hlavne jednej organizácie všetkých neštátnych zmluvných lekárov na Slovensku pod názvom Zväz zmluvných poskytovateľov (ZZP). Verejnosťou boli neustále pretriasané úplatky v ambulanciách, poplatky za prednostné ošetrenia, kompetencie – skrátka poriadny mediálny guláš.
Počas aktívneho vyzývania Slovenskej lekárskej komory (SLK) na vstup do tohto zväzu sa akoby náhodou zjavil otvorený list piešťanského kardiológa MUDr. Jozefa Beňačku adresovaný väčšine lekárskych inštitúcií, politickým stranám, ministerstvám, Prezidentskej kancelárii- skrátka všade, kde boli dostupné mailové adresy. Pán doktor vo svojom liste vskutku dehonestujúcim a znepokojujúcim spôsobom okrem globálneho napádania nášho odboru, pseudoanalyzoval všetky nedávno prijaté odborné usmernenia a reformné kroky MZ SR v primárnom kontakte, ktoré sme už všetci veľmi dávno potrebovali ako soľ.
Slovenské všeobecné lekárstvo (VLD) sa v posledných 10 rokoch ocitlo v hlbokej stagnácii najmä vďaka nevšímavosti kompetentných, a to nielen zo strany politikov, ale aj organizácií, ktoré mali lekárov zastupovať smerom navonok. K dobrému imidžu všeobecného lekárstva zaiste neprispela aj rozhádanosť či osobná „inkompatibilita“ lídrov dvoch odborných spoločností VLD. Výsledkom tohto neutešeného stavu bolo, že slovenské všeobecné lekárstvo sa ocitlo v suteréne odborného i laického povedomia, pričom v ostatných štátoch EÚ značne napredovalo, o susedných Čechách ani nehovoriac.
Až za posledné dva roky sa konečne začali veci hýbať dopredu, čo však nepochopiteľne vyvolalo nesmiernu nevôľu, neprajnosť až nevraživosť zo strany špecialistov. Obrazom tejto umelo vytvorenej klímy sú hlavne dva posledné články uvedeného kardiológa – ako inak, s cieľom opäť navodiť a zmanipulovať verejnú i odbornú mienku proti konečne sa vzmáhajúcim „všeobecniarom“. Neviem, čoho tak ohavného sme sa dopustili a neustále dopúšťame, ale vo svete je jednoznačný trend posilňovania kompetencií VLD. Iba jeden príklad – susedná Česká republika, s ktorou sme mali v minulosti nielen spoločné štátne, ale aj medicínske základy je 10 rokov pred nami. Žiaľ, slovenské zdravotníctvo za ten čas „škrtenia“ kompetencií VLD neustále upadalo – v mnohých objektívnych zdravotných ukazovateľoch sme sa dostali na chvost EÚ.
MUDr. J. Beňačka sa vehementne odvoláva na „cash flow“ analýzy Ing. Petra Pažitného z HPI, v ktorých označuje kapitáciu ako hlavný dôvod „ničnerobenia“ VLD. V tomto kontexte priam ironicky vyznieva stanovisko iného analytika tej istej HPI MUDr. Tomáša Szalaya, ktorý vo svojom televíznom vystúpení spred niekoľkých dní hodnotil prvenstvo Slovenska v rámci OECD v návštevnosti Slovákov u lekára za rok (takmer 11 návštev na 1 pacienta) oproti priemeru OECD (6,6 návštev). Za hlavnú príčinu považuje nadmerné odosielanie pacientov od VLD k špecialistom (ŠAS), nedostatočné kompetencie VLD a vysokú „točivosť“ kontrolných vyšetrení u ŠAS (tzv. „vyšetrenia pre vyšetrenia“).
Pravdou je, že VLD ešte donedávna neboli dostatočne motivovaní vykonávať prácu. Navyše vo väčších mestách, kde VLD pracujú v poliklinikách v tesnom susedstve presýtenej a hustej siete ŠAS, pacient vskutku neustále nekontrolovane „putuje“ v pavučine rôznych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
Mestské „obvody“ sú však kapitačne solídne saturované (obvykle nad 2000 poistencov), čo neplatí o vidieckych ambulanciách (pod 1600 kapitantov), čo ledva vystačí na prežitie. Takéto pracovné miesta sú pre mladých lekárov neatraktívne, takže logicky v krátkom čase zaniknú – ak lekár (obvykle dôchodca) zavesí remeslo na klinec. Zložitá situácia je na vidieku aj preto, že dostať sa k špecialistovi je niekedy priam nad ľudské sily. Z iného pohľadu rýchlo narastajúcej chorobnosti na najčastejšie civilizačné ochorenia typu hypertenzie a diabetes mellitus (o 2 roky je na Slovensku predpokladaný počet 600 000 diabetikov ) akiste nebude ani postačujúci počet diabetológov na Slovensku.
Pri tom všetkom jednoznačne vyznieva skreslený, no aktívne propagovaný prejav MUDr. J. Beňačku ako dehonestácia nášho odboru s podceňovaním našich schopností. Pán doktor nemá problém okrem našej práce „fundovane hodnotiť“ aj prácu hlavnej odborníčky v našom odbore. Jeho tvrdenia sú doslova absurdné, poznačené subjektivizmom. Ako by asi vnímal to, ak by sa niekto z VLD podujal osočovať kardiológov a ich hlavného odborníka? Pán doktor našej práci nerozumie. Ak by do jej tajov predsa len mal záujem preniknúť, nech sa na dva týždne posadí do ambulancie VLD, aby videl reálny obraz toho, o čom sa cíti povolaný písať. Podľa všetkého by nás chcel mať stále za nevoľníkov systému, ale toho si my dosť užívame aj v LSPP!
Ako sa vraví – kováč, drž sa svojho kopyta. Každý odbor má svoje špecifiká a právo posudzovať ich má len ten, kto ho denne a aktívne vykonáva.
Je trochu zarážajúce, že sa k jeho otvorenému listu z februára 2015 doposiaľ nevyjadrili dve najväčšie lekárske organizácie- SLK a ASL SR. Z našej strany určite stojí za úvahu pri neustále podnecovanej nevraživosti voči VLD zvážiť náš vstup do ZZP, keďže logicky na to nie je žiadny dôvod. Opäť by sme len kryli chrbát ŠAS, ktorá si podľa podľa všetkého vystačí sama a VLD vníma ako nepríjemný „prívesok“.
Nedávne zrušenie poplatkov za prednostné vyšetrenia prijala s najväčšou nevôľou práve ŠAS. Prečo asi? V súčasnosti mnohí pacienti u ŠAS „prednostne“ platia (česť výnimkám). Neplatiaci sa na vyšetrenie dostanú najskôr o 2 týždne, za toto obdobie častokrát stav zvládne aj šikovnejší všeobecný lekár – ako inak „v rámci kapitácie“. Dovolím si povedať, že v mnohých ŠAS ambulanciách už dnes zlyháva manažment. Prvovyšetrenia čakajú dlhšie na poradie kvôli cielene uprednostňovaným kontrolám v ŠAS typu kombinácie kláves ctrl+C/ctrl+V, čo sú práve medializované „vyšetrenia pre vyšetrenia“.
Na záver ešte poukážem na medziodborové rozdielnosti v ohodnotení ŠAS.
Zámerne vyberám kardiológa, kde 1 echokardiografické vyšetrenie (ECHO-KG) vychádza na cca 4500 bodov = 35 Eur – t.j. za 10-15 min. výkon, kde pacient pokojne leží. Pri nákladoch cca 40000 Eur/ 1 modernejší echokardiograf je teda návratnosť pri 5 ECHO-KG vyšetreniach denne už za 1 rok !!! Takto nám narastá počet “bezkontaktných” kardiológov, ktorí sa pacienta neopýtajú, nepopočúvajú ho – len sestrička zmeria TK, natočí EKG, doktor vykoná „periodické“ ECHO-KG a pacienta odchádza so slovami “máte to dobre”. Sú aj iní, ale hádžem všetkých do jedného vreca? Tak, ako to robí MUDr. J. Beňačka so všetkými VLD?
V porovnaní s oftalmológom, kde sú približne rovnaké náklady na prístrojové vybavenie, ba ešte o čosi vyššie, je 1/2 hodinové vyšetrenie na všetkých prístrojoch len 550 bodov = 550 x 0.0194 Eur = 11-12 Eur/1 vyšetrenie. Pacient ale pasívne neleží, musí s lekárom spolupracovať. Je tu porovnateľná návratnosť ?
Nepochybujem, že ECHO-KG, ale aj oftalmologické vyšetrenie je nesmierne náročné odborne aj prístrojovo. Ale napádajú za to oftalmológovia kardiológov ? O tom, že ich to hnevá, však niet pochýb…
VLD aj ŠAS by mali nájsť svoju tvár, ale hlavne pozerať sa do vlastného taniera. V súčasnosti je už isté, že oba segmenty musia ísť vlastnou cestou. Raz a navždy.
