MUDr. Peter Bakič – Zavar
Pracovná zdravotná služba na Slovensku - je odborne zabezpečená?
Ani sme sa nenazdali a opäť tu máme nový rok. Môžeme si tak povedať, že sme opäť o niečo múdrejší, skúsenejší, ale aj starší. Možno viacerí z nás do neho vstupovali súčasne s istou dávkou obozretnosti, aké zmeny nás v novom roku čakajú v zdravotníctve. A to opäť právom.
S novým rokom nám pribudla nová legislatívna povinnosť, ktorá sa bezprostredne dotkla aj nás, všeobecných lekárov, bez ohľadu na to, či poskytujeme zdravotnú starostlivosť ako fyzické alebo právnické osoby. Od 1.1.2015 (presnejšie od 31.12.2014 ) vstúpili do platnosti ustanovenia novely zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z 1.8.2014 (ďalej len novela zákona), ktoré sa týkajú ochrany zdravia pri práci.
Najpodstatnejšou zmenou tejto novely zákona je povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť pre všetkých zamestnancov vo všetkých odvetviach hospodárstva zdravotný dohľad. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že aj všeobecní lekári ako zamestnávatelia majú povinnosť zabezpečiť pre všetkých svojich zamestnancov zdravotný dohľad.
Z čoho pozostáva zdravotný dohľad ?
1. posúdenie a dohľad nad pracovnými podmienkami na pracoviskách, teda posúdenie faktorov pracovného prostredia a spôsob organizácie a výkonu práce a
2. posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu zamestnancov.
Zabezpečenie zdravotného dohľadu neznamená iba zabezpečenie lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci a následné posúdenie spôsobilosti na výkon konkrétnej pracovnej činnosti, ale súčasne zahŕňa celé kompletné spektrum činností, ktorými sa zaoberá pracovná zdravotná služba. Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci sa povinne vykonávajú tam, kde to ustanovuje § 30e zákona č. 355/2007 Z. z. alebo osobitné predpisy, takže sa nemusia vykonávať celoplošne a u všetkých zamestnancov. Nové povinnosti zamestnávateľa v oblasti ochrany zdravia pri práci ( podľa § 30, 37, 38, 42, 57) sú:
- zabezpečiť pre svojich zamestnancov zdravotný dohľad,
- zabezpečiť hodnotenie zdravotného rizika raz za rok, a aj pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík,
- viesť a uchovávať evidenciu zamestnancov podľa kategórií prác z hľadiska zdravotných rizík (týka sa kategórie 1, 2, 3 a 4),
- viesť záznamy, ktoré obsahujú údaje o meraniach škodlivých faktorov, týkajúce sa konkrétnych zamestnancov, ktorý sú vystavený pôsobeniu škodlivých faktorov pracovného prostredia (ak takéto škodlivé faktor sú alebo vznikajú na pracovisku zamestnávateľa),
- ak výsledky hodnotenia zdravotného rizika preukážu záťaž zamestnancov teplom alebo chladom, vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho na schválenie príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva (ďalej len RÚVZ),
- ak výsledky posúdenia preukážu zvýšenú fyzickú záťaž zamestnancov, vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho na schválenie príslušnému RÚVZ,
- poskytnúť povinné alebo odporúčané očkovanie zamestnancom, ktorí sú alebo môžu byť pri práci exponovaní škodlivým biologickým faktorom, proti ktorým nie sú imúnni, ak je k dispozícii účinná očkovacia látka (zamestnávateľ uhrádza náklady, ktoré vznikli v súvislosti s povinným očkovaním !),
- po zániku živnosti alebo zániku spoločnosti odovzdať dokumentáciu týkajúcu sa ochrany zdravia zamestnancov príslušnému RÚVZ (napr. záznamy o meraní zdraviu škodlivých faktorov v pracovnom prostredí, posudky o riziku, kategorizáciu prác vykonávanú zamestnancami z hľadiska zdravotných rizík, lekárske posudky o zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu a pod.).
Všetky tieto povinnosti zamestnávateľov na nás teda spadli s faktickou účinnosťou od 1. januára 2015. Dať „jednoduchý“ návod ako vykonať hygienický prieskum pracoviska, vypracovať vstupný audit či napísať prevádzkový poriadok alebo posudok o riziku by ďaleko presiahlo možnosti tohto príspevku a bez potrebných skúseností s vykonávaním a hodnotením zdravotného dohľadu v praxi na rôznych typoch pracovísk by ani výsledok tohto snaženia nemusel byť optimálny. Ba skôr opačný.
O tom, že sa treba touto našou novou povinnosťou ako zamestnávateľov začať zaoberať vážne, svedčí aj skutočnosť, že uvedená novela zákona striktne uvádza aj sankcie za nedodržanie povinností, ktoré som uviedol vyššie. Za neplnenie povinností, uvedených v novele zákona v oblasti ochrany zdravia pri práci hrozí pokuta fyzickej osobe – podnikateľovi vo výške 150 € až 20 000 € alebo právnickej osobe vo výške 2 000 € až 50 000 €.
Ako sa teda s uvedenými povinnosťami vysporiadať tak, aby boli všetky požiadavky, ktoré sú kladené na ochranu zdravia pri práci splnené, aby sme zabezpečili pre nás a aj našich zamestnancov optimálne pracovné prostredie a aby sme ako všeobecní lekári neboli vystavení riziku udelenia vysokých pokút? Možností je niekoľko.
1. Pre tých lekárov, ktorí sú erudovaní a skúsení v oblasti ochrany zdravia pri práci existuje možnosť, aby si zabezpečili komplex úloh zdravotného dohľadu sami. Je však potrebné požiadať o zápis do Zoznamu fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb, ktoré vykonávajú samostatne dodávateľským spôsobom činnosť pracovnej zdravotnej služby (dohľad nad pracovnými podmienkami) podľa § 30a ods. 4 písm. b) až d) zákona č. 355/2007 Z. z. (ďalej len „Zoznam oprávnených osôb“) na základe ohlásenia Úradu verejného zdravotníctva SR (ďalej ÚVZ SR ) pre zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do kategórie 1 a 2.
2. Ak lekári vykonávajú takúto činnosť a sú zapísaní v Zozname oprávnených osôb na výkon činnosti pracovnej zdravotnej služby, môžu ju poskytnúť dodávateľsky ako komerčnú službu aj ostatným kolegom. Treba si len zistiť, ktorý z lekárov je zapísaný do uvedeného zoznamu oprávnených osôb a skontaktovať sa s ním, aby urobil výkony, ktoré sú potrebné na zabezpečenie zdravotného dohľadu.
3. Lekári môžu o výkon a plnenie úloh zdravotného dohľadu požiadať aj niektorý z tímov pracovných zdravotných služieb, ktorých zoznam je tiež uvedený na webovej stránke ÚVZ SR.Tieto tímy sú oprávnené poskytovať zdravotný dohľad aj pre práce v kategórii rizika 3 a 4.
Všetky uvedené možnosti sú odstupňované aj cenou za poskytnutú službu dodávateľským spôsobom v poradí, v akom som ich uviedol.
Treba si však uvedomiť ešte jednu veľmi zásadnú skutočnosť.Uvedená novela zákona umožnila po prvýkrát vykonávať činnosti pracovnej zdravotnej služby – teda zdravotného dohľadu – v kategóriách prác 1 a 2, teda takzvaných nerizikových kategóriách aj bezpečnostným technikom! A týka sa to úplne všetkých „bezpečákov“ bez ohľadu na to, či sú autorizovanými alebo neautorizovanými bezpečnostnými technikmi (BT). Teda legislatíva umožnila vstup do oblasti posudzovania vplyvu práce na ľudské zdravie, čo bola doteraz doména vysokoškolákov s medicínskym vzdelaním a potrebnou atestáciou, aj stredoškolákom s technickým vzdelaním! A táto skupina to už masívne začala využívať. Keď si pozrieme Zoznam oprávnených osôb na výkon činností pracovnej zdravotnej služby ÚVZ SR pre nerizikové kategórie 1 a 2, nájdeme tam niekoľko stoviek bezpečnostných technikov, ktorí túto komerčnú službu poskytujú. V zozname je však registrovaných iba niekoľko desiatok lekárov!
Mám teda viacero otázok.
Pre oblasť dohľadu nad zdravím našich pacientov a klientov sú vierohodné vedomosti a skúsenosti 6-ročného vysokoškolského vzdelania na lekárskej fakulte s následnou odbornou praxou a špecializáciou v odbore všeobecné lekárstvo alebo pracovné lekárstvo? Alebo pre túto oblasť stačí kvalifikácia absolventa kurzu bezpečnostného technika so 4 hodinami ochrany zdravia pri práci a 2 hodinami rozboru vývoj pracovnej úrazovosti s požiadavkou len ukončenia úplného stredoškolského vzdelania??? Budúcnosť ako aj zdravie našich zamestnancov a klientov to ukáže.
Preto si dobre zvážme, či sa s požiadavkou na zabezpečenie zdravotného dohľadu pre naše zdravotnícke zariadenia – ambulancie obrátime na niektorého z našich kolegov zo Zoznamu oprávnených osôb ÚVZ SR, alebo zveríme zdravie do rúk absolventovi kurzu bezpečnostného technika.
