MUDr. Peter Bakič – Zavar
Pracovné lekárstvo v ambulancii všeobecného lekára
Z času načas sa každý z nás vo svojej každodennej praxi stretne s pacientom, ktorý príde do ambulancie a žiada od nás „len razítko do práce,“ lebo sa ponáhľa, alebo príde s požiadavkou, že ho poslali z práce, aby sme mu dali „nejaký papier“, že môže pracovať, lebo inak ho neprijmú do práce či nebude môcť nastúpiť na zmenu a podobne. Aká je vlastne prax, realita a úroveň v poskytovaní pracovno-lekárskej starostlivosti vo všeobecnej ambulancii?
Na prvý, laický pohľad ide o jednoduchú vec. Len málokto si však uvedomuje, že vyšetrujúci lekár tým na seba preberá veľkú zodpovednosť so všetkými trestnoprávnymi, humánnymi aj socio-ekonomickými aspektami tohto procesu, a to nielen za pacienta, ale aj za zamestnávateľa súčasne. Navyše, nejeden pacient by to od nás chcel (takmer) zadarmo, altruisticky, a mnohí sú nemilo prekvapení, že za takúto prehliadku a posudok musia zaplatiť. Koľkí z nás sa nad tým všetkým hlbšie zamysleli?
Právo verzus medicína
Pre porovnanie či uvedenie príkladu z inej sféry nemusíme chodiť ďaleko. Stačí, ak si zoberieme našich kolegov podnikajúcich tiež podľa osobitných predpisov, ktorí sú takisto živnostníkmi na voľnej nohe: advokáti, notári, exekútori. V týchto profesiách len za administratívne úkony, prezretie si spisu, či prevzatie prípadu, začatie exekúcie, či dokonca len overenie podpisu pýtajú neraz nemalé sumy, a to ešte ani nezačnú samotnú prácu. Ich poplatky sú už len za prípravné a administratívne, registratúrne úkony. V tejto fáze ešte vôbec nemusia ovládať obsah materiálov, ktoré overujú či s ktorými začínajú konanie.
Ale my, na rozdiel od tejto profesionálnej skupiny, musíme ovládať nielen príslušnú, pomerne zložitú a neustále sa meniacu legislatívu z oblasti rezortu práce, sociálnych vecí a zdravotníctva, ale aj legislatívu iných rezortov ako je hospodárstvo, doprava a spoje, baníctvo a ťažba nerastných surovín, priemysel, potravinárstvo a poľnohospodárstvo a mnohých iných oblastí, ktorá je naviac často aj nejednoznačná. No a v neposlednom rade musíme ovládať aj naše základné povolanie – teda všeobecné lekárstvo.
Ďalším faktorom, ktorý musíme zobrať do úvahy, je činnosť a pôsobenie pracovných zdravotných služieb. Zo zákona (Vyhláška MZ SR č. 292/2008 Z.z. o podrobnostiach o rozsahu a náplni výkonu pracovnej zdravotnej služby, o zložení tímu odborníkov, ktorí ju vykonávajú a o požiadavkách na ich odbornú spôsobilosť z 23. júna 2008) vykonávajú dohľad nad faktormi pracovného prostredia a spôsobom výkonu práce u zamestnávateľov – tak fyzických ako aj právnických osôb. Mnohé z týchto PZS-siek však často v snahe udržať si podnik, pre ktorý dodávateľským spôsobom poskytujú služby, a z toho pre nich plynúci pomerne ľahký zárobok, na úkor zamestnancov umelo preraďujú práce z kategórie rizikových prác do kategórie nerizikových, čím vystavujú riziku poškodenia zdravia pracujúcu populáciu. Ide najčastejšie o tieto rizikové faktory pracovného prostredia: dlhodobá nadmerná a jednostranná záťaž, ručná manipulácia s bremenami, práca v prostredí s nadmerným hlukom a vibráciami a mnohé ďalšie.
V akých podmienkach pracujú?
Ruku na srdce: koľkí z nás, kolegov, sa pacienta pri odoberaní anamnézy pri vyšetrovaní spýta aj na pracovno- sociálnu anamnézu, teda akú školu ukončil, kde a v akých podmienkach pracuje? Zamysleli ste sa už niekedy nad tým, či to ohromné množstvo ochorení v našich ambulanciách, najmä podporne pohybového aparátu, hlavne poškodenia chrbtice, ramenných, lakťových kĺbov, syndróm karpálneho kanálu a mnohé iné veľmi rozšírené ochorenia nemajú jednoznačný súvis s nevhodnými pracovnými podmienkami? Všetky takéto zistenia alebo podozrenia sme ako vyšetrujúci lekári povinní odoslať na príslušné pracovisko – teda do spádovej ambulancie pracovného lekárstva, alebo do konziliárnej ambulancie Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie (v Bratislave, Martine, Košiciach), alebo na oddelenie pracovného lekárstva v Banskej Bystrici.
Len ak nebudeme ľahostajní k skutočným príčinám vyvolávajúcim tieto ochorenia a začneme ich riešiť v spolupráci s pracovným lekárstvom, potom možno bude šanca, že aj naši pacienti budú vďaka tomuto prístupu mať lepšie podmienky na svoju prácu a nebudeme musieť riešiť veľa chorôb, ktorým by bolo možné predísť, nebudeme preťažení liečbou chorôb z práce, ktoré sa poväčšine v súčasnosti prehliadajú a za ich pôvod považujeme všeobecné degeneratívne, civilizačné vplyvy.
Skúsme sa, vážení kolegovia, trochu zamyslieť, či je naozaj také jednoduché a bezpečné – pre nás, ale aj pre našich pacientov – dať „len to razítko do práce“.
