MUDr. Martina Jandzíková – Žilina
Vieme sa postarať o zdravotne a sociálne ohrozené skupiny a bezdomovcov?
V Žiline sa podľa odhadov sociálnych pracovníkov pohybuje okolo 500 ľudí bez domova. Sociálnu pomoc a strechu nad hlavou môžu nájsť v Žiline v troch centrách. Počet ľudí bez domova sa štatisticky dá ľahko prepočítať na každé mesto, okres či VÚC.
V poslednom období sme pasívnym svedkom skutočnosti, že bezdomovcov v mestách pribúda. Príčiny tohto javu sú celospoločensky známe a sú medzi nimi aj občania z iných krajín s rôznou úrovňou zdravotníctva. Ľudia bez strechy nad hlavou začínajú tvoriť významnú a už nie zanedbateľnú komunitu občanov nášho štátu. Spoločnosť na tento nelichotivý jav zareagovala postupným budovaním rôznych centier sociálnej starostlivosti a pripravila komunitných pracovníkov na poskytovanie sociálnej starostlivosti.
V otázkach zdravotnej a sociálnej starostlivosti o týchto občanov však chýba koncepcia, plán alebo návrh fungovania ochrany a podpory verejného zdravia celej spoločnosti alebo dostupnosti samotnej základnej zdravotnej starostlivosti. Bezdomovci majú nadspotrebu akútnej a urgentnej zdravotnej starostlivosti. Vo väčšine prípadov sú odkázaní na zdravotnú starostlivosť cestou RZP, urgentných príjmov alebo na liečbu závažných ochorení striktne v ústavných zariadeniach. Po opustení lôžkových zariadení sa však u nich liečba akéhokoľvek ochorenia skončí.
Pre zdravých občanov sa súčasne stávajú epidemiologickou hrozbou a sú zdrojom prenosných infekčných ochorení. Tuberkulóza, svrab, pedikulóza, hepatitída typu B u občanov v tejto komunite nie sú raritou. Po ukončení povinnej vakcinácie proti tuberkulóze na Slovensku narastá populácia epidemiologicky zraniteľných ľudí. V mesiacoch apríl a máj tohto roku sme v Žiline za pomoci sociálnych pracovníkov v centrách sociálnej pomoci a po predajcoch NOTA BENE doslova pátrali po uliciach, útulkoch a ubytovniach po bezdomovcoch, ktorí boli podozriví z kontaktu s iným bezdomovcom s pozitívnym výsledkom vyšetrenia na tuberkulózu. Nikto nevie, koľko ľudí bolo s ním v kontakte, koľko je v inkubačnej dobe, koľko je chorých a koľko zdravých občanov môže byť ohrozených tuberkulózou. Aj svrab patrí medzi bežné kontaktné kožné ochorenie v tejto komunite.
Toto vysoko infekčné ochorenie bezdomovec pri svojej migrácii prenáša na rôzne miesta – v uplynulom zimnom období sme napríklad čelili mikroepidémii svrabu v dvoch domácnostiach vodičov linkových autobusov.
Nevieme, koľko aktívnej infekčnej hepatitídy typu B je v komunite bezdomovcov. Sú medzi nimi alkoholici, narkomani, ale aj bývalí chovanci „polepšovní“, detských domovov či občanov z rómskych osád.
Každé mesto, okres a VÚC má svoju narastajúcu komunitu ľudí bez domova
Každý jeden z nás sa vo svojej praxi či už na pohotovosti alebo pri práci vo vlastnej ambulancii stretol s bezdomovcom. Ide o pacienta, ktorého príčina alebo výsledok zdravotného stavu pramení zo zlej sociálnej situácie alebo zlý zdravotný stav je príčinou sociálnej situácie bezdomovca. Právo na rozvoj, ochranu a obnovu zdravia patrí medzi základné ľudské práva. Každý bez ohľadu na rasu, náboženstvo, politické presvedčenie, ekonomický a sociálny status má právo na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň a kvalitu zdravia. Z definície zdravia podľa WHO (zdravie je stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody a nie len neprítomnosť choroby alebo postihnutia) je zrejmé, že zdravie a choroba sú spojené nádoby spolu so sociálnou problematikou. Nie je teda možné úspešne liečiť bezdomovca bez podpory sociálneho sektora.
Úplná absencia zdravotníckeho pracovníka v komunitných sociálnych centrách je chýbajúcim článkom v integrite poskytovania pomoci ľudom bez domova. Zdravotnícky pracovník v takýchto centrách by pritom ušetril značné finančné prostriedky, ktoré bezdomovci odčerpávajú zo zdrojov verejného zdravotného poistenia.
Preväzy omrzlín, rán, kýpťov po amputácii, vyhľadávanie rizikových jedincov, ktorí by mohli ohroziť verejné zdravie, poradenstvo, ako sa proti týmto chorobám chrániť a predchádzať im, sú dôležité informácie pre všetkých, ktorí nie sú ochotní či schopní postúpiť proces resocializácie.
Zdravie patrí medzi základné ľudské práva všetkých ľudí na svete
Bezdomovec nemá finančné prostriedky na to, aby si zaobstaral lieky doporučené v prepúšťacej správe z ústavného zariadenia. Pritom sa tony nespotrebovaných liekov vyhadzujú do spaľovní, či vracajú do lekární. V centrách zdravotnej starostlivosti by tieto lieky určite našli uplatnenie. Okrem poskytovania základnej a neodkladnej zdravotnej starostlivosti ľuďom bez domova chýba aj psychologické poradenstvo. Ide o ľudí závislých na alkohole, drogách a liekoch často s duševnými poruchami, ktorí potrebujú reálnu pomoc.
Otázka poskytovania zdravotnej starostlivosti a ochrany a podpory verejného zdravia v okrajových/minoritných komunitách je náročná úloha každej vyspelej sociálnej spoločnosti, ale štát je povinný poskytnúť pomoc nielen komunitám, ale súčasne svojimi aktivitami a pomocou chrániť zdravie a životy všetkých občanov krajiny.
Pozn. red.: autorka je krajskou odborníčkou MZ SR pre všeobecné lekárstvo za Žilinský samosprávny kraj.
