Onkologický skríning v našich ambulanciách má rezervy
Každý z nás sa vo svojej ambulancii určite stretol s pacientom, ktorý svojho lekára kvôli obavám a strachu z rakoviny žiadal o celotelové “cétečko”, vyšetrenie onko-markerov či odoslanie na magnetickú rezonanciu. Ani ja nie som výnimkou. Postaví ma to vždy pred neľahkú úlohu. Na jednej strane neviem jednoznačne svojmu pacientovi vyvrátiť, že onkologické ochorenie v tejto chvíli nemá, alebo ním v blízkej dobe nie je ohrozený, ale na druhej strane mu tieto vyšetrenia neviem zabezpečiť.
Neznalosť našej populácie o možnostiach skríningu onkologických ochorení je priepastná. Spolu s neznalosťou populácie o možnostiach skríningu onkologických ochorení ide ako ruka v rukáve aj nečinnosť, či neefektivita lekárov primárneho kontaktu pri práci s dospelou populáciou vo využívaní už dostupných skríningových programov.
Čo to teda je skríning? Aký má cieľ? Je dostatočný?
Cieľom skríningu je redukcia chorobnosti, ako aj úmrtnosti na vybrané nádorové ochorenie v „skrínovanej“ populácii. Hlavnou úlohou onkologického skríningu je odhaliť nádorové ochorenie v skorom štádiu, v ktorom je liečiteľné a vyliečiteľné, s použitím vhodného a finančne prijateľného testu, resp. metódy vyšetrenia vo vybranej vzorke populácie. Takýto test má spoľahlivo odlíšiť ľudí, ktorí majú dané ochorenie od tých, ktorí ho nemajú. Vyšetrovanie onkomarkerov či používanie drahých zobrazovacích vyšetrení (CT, MRI) ako skríningových metód v diagnostike onkologických vyšetrení je z finančných a kapacitných dôvodov nerealizovateľné.
Podľa ukazateľov onkologickej starostlivosti hodnotených na základe štúdie OECD Health at Glance 2011 a podľa odporúčania Rady Európskej únie je potrebné do programov zameraných na skríning zhubných nádorov zapojiť 45 – 64% zdravej populácie.
Podľa databázy GLOBOCAN 2008 (IARC), Section of Cancer Information (12/3/2011) je na Slovensku, u mužov aj žien spolu, najčastejšie postihnutých zhubným nádorom týchto päť orgánov (okrem nemelanómových nádorov kože): pľúca, prsník, hrubé črevo, prostata a žalúdok. Skríningové programy na prvé tri nádorové ochorenia sú v rukách lekárov primárneho kontaktu. Ich vykonávanie je však nedocenené a stále nedostatočné.
Slovensko versus vyspelá Európa
Ako príklad pre porovnanie uvediem mieru vykonávania skríningu karcinómu hrubého čreva (KRCa) na Slovensku a v krajinách EÚ.V priebehu desiatich rokov existencie oportúnneho skríningu sa podarilo testami na okultné krvácanie v stolici (TOKs) otestovať ročne 100 000 poistencov z cieľovej populácie nad 50 rokov. Je to iba 8% cieľovej populácie. A preto je Slovensko vo svete na prvom mieste v počte novo-diagnostikovaných nádorov hrubého čreva. Druhé miesto mu patrí v úmrtnosti na nádor hrubého čreva na 100 000 osôb. Smutné je, že viac ako polovica týchto nádorov je odhalených až v pokročilom, štádiu.
Pre porovnanie: v rámci skríningu na nádor hrubého čreva vo Veľkej Británii testovali 59%, vo Fínsku: 69,5%, Francúzsku 55,5% cieľovej populácie.
Stúpajúci trend majú nádory prostaty a žalúdka. Napriek tomu kompetencie v skríningu rakoviny prostaty z rúk všeobecného lekára pre dospelých odobrali. Skríningový program na nádorové ochorenie žalúdka úplne chýba. Pritom Helicobacter pylori je podľa WHO definovaný ako karcinogén 1.triedy. Vyšetrenie a testy sú jednoduché a finančne nenáročné.
Kompetencie všeobecného lekára pre dospelých v onkologickom skríningu nie sú v súčasnosti vyčerpané. Z hľadiska neustále rastúcej onkologickej záťaže väčšiny ekonomicky vyspelých štátov je nutné venovať onkologickým ochoreniam patričnú pozornosť. Logicky sme preto nútení trvalo skvalitňovať prevenciu a zapracovávať novú škálu potenciálnych opatrení na jej posilnenie. Je to úloha nielen nás, lekárov primárneho kontaktu, ale aj úloha úradov verejného zdravotníctva, občianskych združení, médií, vlády a vedenia zdravotníctva zapojiť sa aktívne do programov primárnej prevencie onkologických ochorení. Aj málo je niekedy viac.
Pozn. red.: autorka je krajskou odborníčkou MZ SR pre všeobecné lekárstvo za Žilinský samosprávny kraj