MUDr. Jana Bendová – Veľký Biel
Sme vari neandertálci?
Všeobecným/praktickým/rodinným lekárom je zasvätený na celom svete 19. máj – World Family Doctor Day. Je to aj príležitosť na pár riadkov zamyslenia. Starostlivosť všeobecných lekárov o polymorbídnych pacientov s vysokou úrovňou primárnej zdravotnej starostlivosti (Veľká Británia, Škandinávia a Holandsko) je vzdialená svetelné roky od našej slovenskej reality. Súhlasím, neporovnávajme sa s Holandskom či Dánskom. Ale prečo sa míľovými krokmi vzďaľujú aj Česi a Poliaci, to nedokážem pochopiť.
Napríklad v ČR sa už jedna tretina praktikov stará o diabetikov. Podmienkou je jedine absolvovanie víkendového kurzu. Následne má praktik zazmluvnených 6 výkonov, vrátane POCT vyšetrenia glykovaného hemoglobínu a mikroalbuminúrie a dokonca i ABI. Zdôrazňujem, že týchto viac ako 1700 praktikov nepotrebuje atestáciu z diabetológie. Sú českí “džípíci” homo sapiens a slovenskí neandertálci?
Na kompetencie všeobecných lekárov sa dokážem pozrieť z troch uhlov pohľadu:
1. Pohľad „obvoďáka“, ktorý má za sebou už viac ako 30 rokov praxe, má zaužívané postupy a istotu kapitácie. Zrazu má skočiť do niečoho nového a neznámeho? Jasné, obavy prevziať na seba väčšiu zodpovednosť sú veľké.
2. Pohľad praktika, ktorý po nových kompetenciách túži. Moja túžba je o to väčšia, že poznám situáciu v iných krajinách EÚ, v Turecku či Izreali, kde je starostlivosť o chronických chorých, vrátane hypertonikov, astmatikov, CHOCHP-károv, diabetikov a ďalších v rukách všeobecných/rodinných lekárov. V niektorých krajinách je táto situácia tradíciou, v niektorých je to „nový vietor“ podporovaný vládami na posilnenie primárnej sféry. Rozumné vlády totiž vedia, že posilnenie primárnej sféry prináša zvýšenie efektivity financií vynaložených na zdravotnú starostlivosť. Jednou z krajín, kde v posledných rokoch praktikom pribudlo viac kompetencií, je napríklad Izrael. Rodinní lekári tam môžu liečiť astmu, CHOCHP i diabetes, vrátane inicializácie inzulinoterapie. Praktikom pribudli kompetencie a špecialisti sa tomuto procesu nebránia, pretože za rovnaký plat majú teraz menej práce a môžu sa venovať komplikovanejším prípadom. Zaujímavé je, že keď si praktik nevie napríklad s diabetikom rady, odošle pacienta k špecialistovi na konzultáciu. Špecialista si pacienta nenechá, ale pošle ho s radou praktikovi späť do jeho starostlivosti.
3. Pohľad pacienta. Na jednej strane obavy - zvládne to môj „obvoďák“? nebude sa na mne učiť? Na druhej strane radosť, že nebude musieť putovať s jednotlivými diagnózami po viacerých špecialistoch, ale všetko (alebo takmer všetko) vybaví na jednom mieste. Pacienti sú už unavení z obiehania špecialistov a budú ešte viac, keď stratili možnosť objednať sa na presný čas. Ako mi povedala dcéra jedného z mojich polymorbídnych pacientov: „Zobrala som si jeden deň voľna v práci a za jeden deň sme vybavili troch špecialistov. Teraz si budem musieť zobrať tri dni voľno, aby sme ich vybavili, hoci všetci traja sídlia v tej istej poliklinike…“
Za prvých sedem mesiacov od platnosti odborného usmernenia ministerstva zdravotníctva zrealizovali všeobecní lekári vo svojich ambulanciách viac ako 14 tisíc predoperačných vyšetrení, čo podľa ministra zdravotníctva „výrazne zvýšilo komfort pacientov a urýchlilo ich prípravu na operačné zákroky“.
Spočiatku bolo okolo toho veľa kriku a obáv, že to praktici nezvládnu, ale myslím si, že už prvých pár mesiacov ukázalo opak. Ukázalo, že po nových kompetenciách neprahne len hŕstka nadšencov, ale sú to stovky všeobecných lekárov.
Povzbudené týmto úspechom pripravuje ministerstvo zdravotníctva kroky na ďalšie posilnenie kompetencií všeobecných lekárov. Domnievam sa, že tadiaľto vedie cesta k zatraktívneniu nášho odboru a prilákania absolventov lekárskych fakúlt, lebo všetci veľmi dobre vieme, aký je, okrem mnohých iných problémov, vekový priemer slovenských všeobecných lekárov.
Konečne sa deje niečo pozitívne, čo mi dáva energiu, ale aj motiváciu zostať pracovať ako všeobecná lekárka na Slovensku.
Pozn. red.: Článok bol uverejnený v Zdravotníckych novinách č.19/2015
