MUDr. Ján Hencel, MSc – Podolínec
Vyšetrenie CRP v ambulancii – áno, alebo nie?
Slovensko patrí ku krajinám s vysokou spotrebou antibiotík a obsadilo 6. miesto z 24 krajín Európy. Znamená to – vyjadrené v absolútnych číslach – že sa u nás spotrebuje asi 25 denných definovaných dávok na 1 000 obyvateľov a deň. V krajinách, ktoré sa umiestnili na opačnom konci rebríčka, teda v krajinách s najnižšou spotrebou sa toto číslo pohybuje medzi 10 a 17. Sú medzi nimi napríklad ČR, Maďarsko, Rakúsko.
C-reaktívny proteín (CRP) patrí medzi najcitlivejšie reaktanty akútnej fázy zápalu. Veľkou výhodou vyšetrenia CRP je jeho dostupnosť aj ako POCT (point of care testing), t.j. vyšetrenie priamo na mieste kontaktu s pacientom, v našom prípade v ambulancii VLD.
Aké sú výhody a nevýhody CRP POCT diagnostiky?
Ak si chceme odpovedať na túto otázku, musíme sa na problém pozrieť minimálne z troch strán: z pohľadu pacienta, lekára, zdravotnej poisťovne, ale aj z pohľadu regulátora, teda ministerstva zdravotníctva.
PACIENT
Pre pacienta je dôležitá čo najrýchlejšia, správna diagnostika a liečba, ak je to možné, tak bez čakania, čo najbližšie k svojmu bydlisku, alebo priamo doma, s výsledkom dostupným optimálne už počas vyšetrenia a pokiaľ možno bezplatne. POCT CRP vyšetrenie tieto podmienky aktuálne spĺňa, avšak – len u klientov jednej z troch zdravotných poisťovní.
LEKÁR
Lekár je aktuálne konfrontovaný: 1. s potrebou redukovať preskripciu antibiotík, 2. s potrebou znižovať náklady na lieky vo všeobecnosti, 3. s nemožnosťou vyšetriť na ambulancii CRP (tým aj v rozpore so správnou medicínskou praxou) u pacientov ostatných ZP, okrem jednej, ktorí si odmietajú za vyšetrenie CRP doplatiť.
ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA
Jedna z dvoch poiťovní umožňuje svojim poistencom a ich lekárom optimálny postup so zabezpečením správnej diagnostiky i liečby. Zvyšné dve zatiaľ pre svojich poistencov, ani VLD nemajú dostupné optimálne riešenie.
REGULÁTOR – MINISTERSTVO ZDRAVOTNÍCTVA
Definuje kvalitu: ambulancia VLD má byť povinne vybavená CRP prístrojom, avšak dve z troch zdravotných poisťovní tieto výkony neuhrádzajú. Regulátor by mal mať snahu o zníženie spotreby zbytočných antibiotík. Napríklad v ČR vyšetrenie CRP uhrádzajú všetky zdravotné poisťovne a spotreba ATB je zhruba polovičná ako na Slovensku.
Riešenie? Zazmluvnenie výkonu
Po zavedení vyšetrovania CRP na našej ambulancii klesla spotreba antibiotík na polovicu, v absolútnych číslach z približne 500 na 250 balení. Riešenie vidím jednoznačne v zazmluvnení výkonu POCT CRP všetkými zdravotnými poisťovňami. Aký ekonomický dopad by malo mať toto opatrenie napríklad na VšZP?
Opäť uvediem príklad z našej ambulancie:
Bez CRP asi 70% zo všetkých 500 pacientov s diagnózou infektu dýchacích ciest, teda 350 pacientov dostane ATB. Ak to vynásobíme sumou 5 eur, čo je úhrada ZP za ATB, dostaneme sumu 1750 eur. Pacientov by to spolu tiež stálo asi 1750 eur. Z toho je ale približne 80%, teda asi 1400 eur zaplatených zbytočne!
S CRP asi 70% zo všetkých pacientov s diagnózou infektu dýchacích ciest, teda asi 350 ľudí vyšetrenie CRP po 4,50 eura stojí spolu 1625 eur. Ale len asi 20% z vyšetrených, čo je 70 pacientov skutočne vyžaduje ATB liečbu, čo znamená, že doplatok poisťovne za lieky by bol len 70 x 5 eur = 350 eur. Celkové náklady pre ZP by boli 1975 eur, (1625 za CRP vyšetrenie + 350 doplatok za lieky), teda vyššie o 225 eur oproti výdavkom bez CRP vyšetrenia. Avšak suma, ktorú by ušetrili pacienti za zbytočne predpísané antibiotiká, by bola približne 280 x 5 eur =1400 eur! Nevraviac o plytvaní liekmi či zvyšovaní rezistencie na antibiotiká.
Ak si tieto čísla premietneme na Slovensko, kde je CRP prístrojom aktuálne vybavených asi sto ambulancií, ekonomické riziko najväčšej, štátnej zdravotnej poisťovne je na úrovni približne 225 eur za jednu ambulanciu, teda celkove 22 500 eur za rok za celé Slovensko. Avšak pacienti by tu ušetrili za zbytočne predpísané ATB asi 140 tisíc eur!
Zníženie doplatku na ATB ušetrí na CRP
Zdalo by sa, že ak je jediným neuspokojeným hráčom ZP, situácia je neriešiteľná. Ale je to naozaj tak? Ako dosiahnuť, aby mala štátna zdravotná poisťovňa nižšie náklady? Znížením doplatkov ZP na ATB. O akú sumu by malo ísť? 225 : 70 = 3 eurá na 1 balenie ATB. Rozdiel v doplatku by nebol taký markantný, ale poisťovňa by získala peniaze na zaplatenie výkonu, vďaka ktorému by bola zároveň zabezpečená správna medicínska prax a pacient by bol správne liečený. Dopad na ZP by z ekonomickej stránky bol neutrálny.
Ak by sa tento model ako pilotný projekt otestoval v stovke ambulancií, ktoré prístroj už vlastnia, bolo by možné celý postup zaviesť do praxe plošne. V takomto postupe vidím perspektívu, efektivitu, ale aj správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientom.
