MUDr. Ján Hencel, MSc – Podolínec

Plánovaná elektronická komunikácia so Sociálnou poisťovňou – e-PN

V poslednom období prebieha diskusia o plánovanom spustení elektronickej komunikácie so Sociálnou poisťovňou, tzv. e-PN. Celý projekt bol viazaný na „veľký e-Health“, jeho realizácia však mešká. Preto predpokladám, že aj proces zavedenia e-PN sa v najbližšom období spomalí. Neznamená to však, že sa problematika e-PN nebude onedlho riešiť.

Pred implementáciou e-PN mi napadlo niekoľko zásadných otázok, na ktoré zatiaľ nepoznám odpoveď.

A. Otázky adresované Sociálnej poisťovni:

1.Bude mať poskytovateľ po prípravnej fáze povinnosť realizovať výkony, ako je vypísanie e-PN a zaznamenanie každej zmeny elektronicky on-line ( napr. vychádzky, zmenu stavu, zmenu pobytu, zmenu diagnózy) ?

2. Ak je plánovaná takáto povinnosť poskytovateľa, odkedy bude zavedená?

3. Je plánovaný pilotný projekt elektronizácie? Ak áno, tak kedy a v akom rozsahu? Počíta sa s využitím štátnych nemocníc pri pilotnom projekte elektronizácie? Ak áno, kedy a v akom rozsahu? Sú spočítané náklady na spracovanie funkcionality v internom aplikačnom programovom vybavení (v nemocničnom, prípadne v ambulantnom informačnom systéme poskytovateľa)?

4. Aká je predpokladaná úspora na strane Sociálnej poisťovne pri zavedení elektronizácie? Ak nie je takáto kalkulácia spracovaná, prečo?

5. Aké sú predpokladané náklady na zavedenie elektronizácie v Sociálnej poisťovni? Aký je počet výkonov v internom informačnom systéme Sociálnej poisťovne za rok? ( napr. za rok 2012?)

Na základe rozdielov medzi úsporami a nákladmi sa dá určiť, aké sú potenciálne tržby za tieto služby na strane poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na tieto otázky odpovede nepoznám, a preto si myslím, že je ich potrebné žiadať od Sociálnej poisťovne ešte pred začatím projektu e-PN.

B. Otázky na strane poskytovateľa:

1. Nastanú v súvislosti so zavedením e-PN nejaké úspory?

Úspora za poštovné je prakticky nulová. Úspora za tlačenie vykonanej a vykázanej činnosti pre Sociálnu poisťovňu je priemerne 2 listy papiera formátu A4 1x mesačne. Sú vytlačené zhruba za 10 sekúnd a pri minimálnej cene práce je úspora cca 0,05-0,07 €/ mesiac. Ročné plánované úspory na strane poskytovateľa sa tak pohybujú okolo 0,60-0,84 €.

2. Aké sú očakávané zvýšené náklady na strane poskytovateľa?

Za nákup funkcionality v internom aplikačnom programovom vybavení – veľmi orientačne predpokladané náklady na nákup 50-300 € + udržiavacie ročné náklady 20- 100 €/ rok.

To znamená spolu jednorázový náklad cca 50 – 300 € pre jedného poskytovateľa (je potrebné overiť u všetkých dodávateľov softvérov). Za segment VLD – cca 2000 lekárov – by to bolo zhruba 100 000 – 600 000 €/.

Navyše je potrebné počítať so zvýšenými nákladmi na prácu poskytovateľa. Osobne odhadom spracujeme cca 40-60 dokladov DPN, TDPN na jednu ambulanciu za odmenu cca 30- 60 € /mesačne pri navýšení náročnosti, prípadne prestojov pri zápisoch ( všetky zmeny – elektronicky vychádzky, zmena miesta pobytu a pod.) Predpokladám tak zvýšenie časovej náročnosti výkonov minimálne na 2-3-násobok, čo predstavuje zvýšenie časovej náročnosti priemerne o 60 -120 min./mesačne. Kalkulované minútové náklady ambulancie sú v súčasnosti 0,35-0,50 €/minúta. Predstavuje to teda ďalšie priemerné mesačné zvýšenie nákladov o zhruba 22,5 – 68 €/mesačne na jedného poskytovateľa, t.j. ročne za segment VLD by to bolo 540 000 – 1 600 000 €.

Predpokladané navýšenie výdavkov za segment VLD v 1. roku by teda bolo približne 640 tisíc – 2,2 milióna € a v nasledujúcich rokoch zhruba 540 tisíc – 1,62 milióna €.

C. Na záver je tu sumarizácia, či úspora na strane Sociálnej poisťovne pokryje zvýšené náklady poskytovateľov, teda:

Kto a v akom rozsahu uhradí vytvorenú stratu na strane poskytovateľa – t.j. predpokladaných cca 640 tisíc. – 2,2 milióna € v prvom roku a v nasledujúcich rokoch cca 540 tisíc – 1,62 milióna €? Upresnenie je možné aj počas pilotného projektu. Osobne by som uprednostnil úvodný pilotný projekt vo fakultných nemocniciach.

Na záver uvádzam svoje osobné stanovisko. Segment VLD jednoznačne podporuje elektronizáciu, pretože výrazne zvyšuje produktivitu práce, ale nie je možné ju urobiť jednostranne na úkor jednej zo zúčastnených strán. VLD by uvítali rokovania za účelom doriešenia úvodných otázok a následného rozpracovania ďalších krokov, aby bol projekt elektronizácie úspešný a prínosný pre všetkých.