MUDr. Iveta Vaverková, MPH – Bratislava
Nefarmakologické prístupy – koľko môže lekár, a čo pacient?
Fašiangy sú v plnom prúde, eufória z novoročných predsavzatí ešte nevyprchala. Z médií sa na nás valí posviatočná vlna rád ako schudnúť, ako cvičiť. Záujem o preventívne prehliadky v tomto období rastie rovnako ako krivka akútnych respiračných ochorení. No štatistika výskytu civilizačných ochorení a rakoviny nie je pre nás lichotivá už niekoľko rokov. Pričom za ich vznik si vo veľkej miere môžeme sami. Aj v mojej ambulancii stúpa počet mladých ľudí s nadváhou a obezitou, bolesťami chrbta z „nehýbania sa“, štyridsiatnik s hypertenziou nie je žiadnou raritou, taktiež prediabetes je na vzostupe. Skupina s poruchami spánku, úzkostnou, či panickou poruchou a pocitom stresu sa rozrastá.
Tabletka, či zmena životného štýlu? To je otázka.
Nové poznatky Evidence Base Medicine v oblasti diagnostiky aj nových liekov umožňujú poskytnúť pacientom kvalitnú liečbu. Pričom nefarmakologická liečba je neoddeliteľnou súčasťou liečebno-preventívnej starostlivosti. Má svoje pevné miesto v prevencii aj v liečbe najčastejších ochorení, s ktorými sa stretávame v ambulancii a potenciál oddialiť užívanie alebo znížiť početnosť farmakoterapie.
Momentálne je veľmi aktuálne aj jednoduché poučenie zdravotnej sestry o základných hygienických návykoch v prevencii prenosu infekčných respiračných ochorení, význame príjmu tekutín, zvýšenej konzumácii ovocia a zeleniny, ako aj potreby vhodného oblečenia, či pokoji na lôžku.
„Treba zmeniť životný štýl, upraviť stravovanie – menej tukov, soli, cukru a viacej vlákniny, kvalitných bielkovín, správnych tukov, zeleniny, ovocia, zvýšiť pohybovú aktivitu, odbúrať stres, nefajčiť, dodržiavať pitný režim.“ To sú rady, ktoré poviem v ambulancii svojim pacientom niekoľkokrát denne a to už vyše desaťročie svojej praxe.
Čo ma neprestáva udivovať?
Slovné spojenie „zdravý životný štýl“ pozná každý. Konkrétnu predstavu má len niekto. Prax je nedosiahnuteľná pre neskutočné množstvo prekážok (výhovoriek) – nie je čas na zdravé jedlo, nie je čas na pohyb, nie je čas na relax. Len všetci potrebujú byť zdraví už keď vyjdú z ambulancie.
Poučiť pacienta, presvedčiť pacienta o správnosti zmeny a uvidieť pacienta s novou filozofiou životného štýlu v praxi sú tri rozdielne veci. Pacienta poučím o riziku a jeho chorobe, o možnostiach prevencie a liečby, k niečomu mám pripravený edukačný materiál na domov(vhodné/nevhodné potraviny, rady ako prestať fajčiť, ako cvičiť, relaxovať). Pre dlhodobých fajčiarov robím aj spirometrické vyšetrenie. Pri kontrole (prvej, druhej, päťdesiatej) sa znovu vrátim k edukačnému materiálu, zodpoviem otázky, poviem argumenty pre správnosť zmeny a z toho vyplývajúce možnosti zlepšenia stavu.
Zákazy, príkazy nefungujú
Skôr plán postupných malých krokov ku zmene. Snažím sa vždy o dialóg a povzbudenie pacienta. Vyžaduje si to čas. Čas na moju prípravu – liečiť lege artis, čas na pacienta – v duchu Hippokratovej prísahy. Čas sú peniaze. Výsledky mojej práce? Obávam sa, že nie sú ani 50:50. Veď vysoký cholesterol, cukor, obezita, fajčenie, rakovina nebolia, tak načo meniť spôsob života?!
Napadli mi otázky: Akú úlohu má v nefarmakologických prístupoch liečby svojho ochorenia pacient? Má povinnosti? Má zodpovednosť? Stačí v boji so štatistikou len lekár?
