JUDr. Karol Vojtko – Bratislava
Pacient, ktorý pod vplyvom alkoholu ohrozuje seba a/alebo svoje okolie
„K pacientovi – alkoholikovi, ktorý je pod značným vplyvom alkoholu a správa sa agresívne, vyhlasujúc, že sa zabije, je privolaná jeho rodinnými príslušníkmi záchranná zdravotná služba. Pacient zjavne trpí poruchou psychiky a správania sa, avšak poskytnutie zdravotnej starostlivosti rázne odmieta, pričom zdravotníckych pracovníkov slovne napáda a vyhráža sa im. Rodinní príslušníci pacienta na poskytnutí zdravotnej starostlivosti trvajú.“
Zdravotnícki pracovníci, ktorí sa vo svojej odbornej praxi stretli s pacientom – alkoholikom pri poruche jeho psychiky a správania sa spôsobenej alkoholom vedia, že vyššie opísaná situácia býva niekedy len slabým odvarom toho, čomu bývajú v skutočnosti vystavení, keď v mnohých prípadoch sú sami pacientom ohrození. Ako majú v tomto a v obdobných prípadoch privolaní zdravotnícki pracovníci postupovať? Majú povinnosť poskytnúť zdravotnú starostlivosť tomuto pacientovi aj bez jeho súhlasu, či dokonca proti jeho vôli? Čím by sa mali pri rozhodovaní o poskytnutí zdravotnej starostlivosti spravovať? Aký je právny pohľad na túto ťažkú situáciu zdravotníckych pracovníkov? Isté je, že zdravotnícki pracovníci sa ocitajú v nezávideniahodnej situácii, avšak konať musia rýchlo.
Pri pacientovi – alkoholikovi, u ktorého sa po požití alkoholu objavila psychická porucha v dôsledku ktorej pacient ohrozuje seba a/alebo svoje okolie zväčša možno konštatovať, že jeho stav si vyžaduje poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ktorá je definovaná v § 2 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o zdravotnej starostlivosti“): „Neodkladná zdravotná starostlivosť (ďalej len „neodkladná starostlivosť“) je zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú zo základných životných funkcií, bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne ohroziť jej zdravie, spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú bolesť alebo spôsobuje náhle zmeny jej správania a konania, pod ktorých vplyvom bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie…“
V zmysle jednotlivých ustanovení § 6 ods. 1 až 3 zákona o zdravotnej starostlivosti je ošetrujúci zdravotnícky pracovník povinný poskytnúť pacientovi alebo osobe, ktorú pacient určil alebo v určitých prípadoch zákonnému zástupcovi pacienta, ak ho pacient má, poučenie o poskytovanej zdravotnej starostlivosti (o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti). Toto poučenie je ošetrujúci zdravotnícky pracovník povinný poskytnúť zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku, s možnosťou a dostatočným časom slobodne sa rozhodnúť pre informovaný súhlas so zdravotnou starostlivosťou a primerane rozumovej a vôľovej vyspelosti a zdravotnému stavu osoby, ktorú má poučiť. Každý, kto má právo na poučenie, má aj právo poučenie odmietnuť. O odmietnutí poučenia sa robí písomný záznam. Odmietnutie poučenia však nie je možné pri umelom usmrtení ľudského plodu, pri biomedicínskom výskume, pri darcovstve a prijímaní orgánov, tkanív a buniek a pri sterilizácii.
Podľa § 4 ods. 4 zákona o zdravotnej starostlivosti: „Na poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa vyžaduje informovaný súhlas (§ 6 ods. 4), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6 ods. 9).“ V zmysle jednotlivých ustanovení § 6 ods. 4 až 10 zákona o zdravotnej starostlivosti je informovaný súhlas taký preukázateľný súhlas s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie zo strany ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka alebo odmietnutie poučenia. Informovaný súhlas dáva pacient alebo jeho zákonný zástupca, ak pacientom, ktorému sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, je osoba nespôsobilá dať informovaný súhlas. Takáto nespôsobilá osoba sa podieľa na rozhodovaní v najväčšej miere, ktorú dovoľujú jej schopnosti. Ak zákonný zástupca odmietne dať informovaný súhlas, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti môže dať návrh na súd, ak je to v záujme osoby nespôsobilej dať informovaný súhlas, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť. V tomto prípade súhlas súdu s poskytnutím zdravotnej starostlivosti nahrádza informovaný súhlas zákonného zástupcu. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života tejto osoby. Každý, kto má právo dať informovaný súhlas, má aj právo informovaný súhlas kedykoľvek slobodne odvolať. Písomnú formu musí mať informovaný súhlas len v zákone o zdravotnej starostlivosti vymedzených prípadoch, napr. pri umelom usmrtení ľudského plodu, pri biomedicínskom výskume, pred vykonaním invazívnych zákrokov v celkovej alebo lokálnej anestézii a ďalšie. Spôsob poučenia, obsah poučenia, odmietnutie poučenia, informovaný súhlas, odmietnutie informovaného súhlasu a odvolanie informovaného súhlasu sú súčasťou zápisu do zdravotnej dokumentácie. Ak informovaný súhlas dal zákonný zástupca, súčasťou zápisu do zdravotnej dokumentácie je aj vyjadrenie pacienta nespôsobilého dať informovaný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti.
Pri právnom skúmaní situácie vymedzenej v úvode sú nosné ustanovenia § 6 ods. 9 zákona o zdravotnej starostlivosti, ktoré uvádzajú prípady, kedy sa informovaný súhlas k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti vôbec nevyžaduje. Ide o tieto štyri prípady:
a) pri neodkladnej starostlivosti, ak nemožno včas získať informovaný súhlas, ale ho možno predpokladať,
b) pri ochrannom liečení uloženom súdom podľa zákona č. 300/2005 Z. z. trestného zákona v znení neskorších predpisov,
c) pri poskytovaní ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá šíri prenosnú chorobu, ktorá závažným spôsobom ohrozuje jej okolie, alebo
d) pri ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.
Pri pacientovi – alkoholikovi, ktorý je pod značným vplyvom alkoholu a správa sa agresívne, vyhlasujúc, že sa zabije, ale aj v iných obdobných prípadoch, sa má aplikovať vyššie uvedené zákonné ustanovenie § 6 ods. 9 písm. d) zákona o zdravotnej starostlivosti. Teda informovaný súhlas na poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa v tomto prípade nevyžaduje. Zdravotnícky pracovník, by sa nemal spravovať názormi pacienta – alkoholika na jeho zdravotný stav, aj keď samozrejme prihliadnuť na každú relevantnú informáciu by mal (napr. pacient popri rôznych nadávkach uvedie, že je alergický na nejaký liek). Taktiež by sa nemal spravovať len tvrdeniami rodinných príslušníkov pacienta, avšak aj tu platí, že prihliadnuť na všetky relevantné informácie je vhodné (napr. rodinní príslušníci uvádzajú, že pacient má vo vrecku malý nôž). Zdravotnícky pracovník by však mal pamätať, že zdravotná starostlivosť sa má podľa § 4 ods. 2 zákona o zdravotnej starostlivosti vždy poskytovať vo vzťahu k chorobe určenej zdravotníckym pracovníkom. V zmysle § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti zdravotnú starostlivosť je povinný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti poskytovať „lege artis“, t. j. správne, s uskutočnením všetkých zdravotníckych výkonov na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia pacienta alebo zlepšenia jeho zdravotného stavu pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Je nepopierateľné, že zdravotnícky pracovník musí analyzovať stav pacienta častokrát vo veľmi zložitých podmienkach, a pri tom sú naňho kladené vysoké nároky.
Ak by bol pacient pre zdravotníckych pracovníkov nezvládnuteľný, alebo by sa tak, čo i len javil, zdravotnícki pracovníci môžu požiadať o asistenciu príslušníkov Policajného zboru SR, ktorí majú povinnosť spolupôsobiť pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života a zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku. Ustanovenie § 72 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov uvádza: „Každý má právo obracať sa na policajtov a útvary Policajného zboru so žiadosťou o pomoc. Policajti a útvary Policajného zboru sú povinné v rozsahu tohto zákona pomoc poskytnúť.“ Vzájomnú spoluprácu zdravotníckych pracovníkov a polície ako záchranných zložiek predpokladá a ustanovuje i zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov.
V prípade, ak by zdravotnícki pracovníci usúdili, že pacient – alkoholik si vyžaduje ústavnú starostlivosť, ktorá sa podľa § 9 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti poskytuje na základe:
a) odporúčania ošetrujúceho lekára, ak zdravotný stav pacienta vyžaduje nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 24 hodín, alebo
b) rozhodnutia súdu alebo
c) žiadosti osoby aj bez odporúčania ošetrujúceho lekára, ak si zmena zdravotného stavu osoby vyžaduje nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 24 hodín,
tak pri ústavnej starostlivosti, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia.
Aj keď je celá opísaná problematika pre každého zdravotníckeho pracovníka pri jeho práci dosť náročná, ako vyslovil rímsky básnik Horatius: „Nil desperandum.“ (Netreba zúfať). Je potrebné, aby si zdravotnícky pracovník vždy uvedomil, že poskytnutím riadnej zdravotnej starostlivosti pacientovi – alkoholikovi v jeho psychickej poruche zachraňuje život, nakoľko by si ho mohol aj vziať, resp. mohol by ublížiť svojmu najbližšiemu okoliu, o čom častokrát počúvame v súčasnom dennom spravodajstve. A aj keď sa zdá, že dôstojnosť pacienta – alkoholika je značne zdevastovaná, každý zdravotnícky pracovník, ktorý sa spravuje Senecovým výrokom: „Homo res sacra homini.“ (Človek má byť svätou vecou človeku.), si zasluhuje uznanie.
