Zdravotníctvo potrebuje byť efektívne už v primárnom kontakte, a preto chce štát rozšíriť kompetencie všeobecných lekárov.
Ak by zdravotníctvo na Slovensku fungovalo efektívne, nemusel by sa riešiť dostatok peňazí v tomto rezorte. Zhodli sa na tom zástupcovia Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR, Slovenskej lekárskej komory (SLK) a zdravotných poisťovní VšZP a Dôvera. Na Trend konferencii Zdravotnícky manažment 2014, ktorá sa konala dnes a v stredu (15.10.) v Bratislave, predstavili svoje pohľady na to, čo by zdravotníctvu pomohlo znížiť straty.
“Skoro všetky riešenia sa doteraz robili zhora a bez aktívnej účasti pacientov. Javili sa ako neúspešné,” konštatoval Ivan Poprocký z Inštitútu zdravotnej politiky SR. Pozornosť sa napríklad sústredila na produkty zdravotného poistenia, rebríčky kvality poisťovní či rozpredaj Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP), upozornil vo svojej prezentácii.
Zdravotníctvo potrebuje byť podľa neho efektívne už v primárnom kontakte, a preto chce štát rozšíriť kompetencie všeobecných lekárov. Slováci trpia najmä na chronické ochorenia a všeobecní lekári by s posilnenými kompetenciami ošetrili väčšinu pacientov bez toho, aby ich poslali k špecialistom či do nemocnice. Zmeny avizoval aj v akútnej lôžkovej starostlivosti. “Pripravujeme projekt novej nemocnice, pretože vieme, v akom sú dezolátnom stave a ako sú podfinancované akútne lôžkové zariadenia,” poznamenal.
“Hovoríte o aktívnom prístupe pacienta v reformách, ale ako ho môže ovplyvniť on, keď ho nevie ovplyvniť ani lekár…Napríklad, keď sa budovanie novej univerzitnej nemocnice schváli ako tajný projekt bez toho, aby sa to vopred konzultovalo a akademickou obcou,” povedal prezident Slovenskej lekárskej komory Marian Kollár. Diskusia s akademickou obcou bola podľa Poprockého na začiatku týždňa. Nemocnicu by mal stavať súkromník formou verejno-súkromného partnerstva (PPP).
Kollár vidí efektivitu zdravotníctva napríklad v kompetenciách stavovských lekárskych organizácií pri rozhodovaní o personálnom obsadení voľných miest v ambulanciách, ktoré riešia primárny kontakt s pacientom. “Dostali by sme tam kvalitného človeka, za ktorého etiku, morálku aj kvalitu sa môžeme zaručiť,” povedal. Podľa neho teraz zdravotníctvo riadia takí, ktorí priamo a nepriamo sledujú svoje ekonomické záujmy a pacient tým trpí. Za tvorbu normatívov v sieti poskytovateľov zodpovedá teraz ministerstvo a prenesene VÚC, poznamenal.
Celoslovenskú sieť poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti pre 23 odborností označil za súčasný nástroj efektivity riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Marcel Forai. “Ukazuje, aká je potreba napríklad mesačných vyšetrení u ortopéda a počet potrebných ordinačných hodín v okresoch. Môže to zachrániť lekára pred zmarenou investíciou,” zhodnotil. Efektívnosť chce podľa neho poisťovňa dosiahnuť aj svojimi kritériami na zmluvný vzťah s poskytovateľom, ktoré ak neplní, vzťah sa zo strany poisťovne ukončí. Forai povedal, že VšZP zlepšuje aj finančné podmienky na jednodňovú a ústavnú starostlivosť.
Riaditeľ zdravotnej poisťovne Dôvera Martin Kultan nechcel hovoriť o konkrétnych krokoch k efektívnosti, dodal len, že viac peňazí v zdravotníctve nezvýši ani dĺžku, ani kvalitu života Slovákov. V manažmente odznelo, že Slovákov ťažko dotlačiť do preventívnych prehliadok. “Žiadna garnitúra si nedovolí, aby v zdravotníctve neboli peniaze. Je to extrémne citlivý sektor, rolu tu hrá zdravie pacienta a strach o život,” dodal.
