NOVELA ZÁKONA O OCHRANE ZDRAVIA PRI PRÁCI
|
Otázka
|
Odpoveď
|
Prečo sme museli pristúpiť k novele zákona?
|
Podľa stanoviska Európskej komisie je súčasná slovenská legislatíva, menovite zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení v nesúlade so Smernicou 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci v časti týkajúcej sa zabezpečenia pracovnej zdravotnej služby (PZS) pre zamestnancov. Podľa platného znenia zákona č. 124/2006 Z. z. je zamestnávateľ v súčasnosti povinný zabezpečiť PZS len pre zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce zaradené do kategórie 3 a 4, kým podľa stanoviska Európskej komisie sa povinnosť zamestnávateľa chrániť zdravie týka všetkých zamestnancov, bez ohľadu na kategóriu práce a rizika pre zdravie.
|
Prvýkrát ste sa pokúsili o zmenu zákona ešte minulý rok, napokon ste ho z rokovania stiahli. Prečo ste s prípravou čakali tak dlho?
|
Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, do ktorého sa presúvajú ustanovenia o pracovnej zdravotnej službe zo zákona č. 124/2006 Z. z.,je naozaj komplexný a zahŕňa niekoľko dôležitých oblastí. Je prioritou, aby sme novelu zákona pripravili zodpovedne a následne ju predložili na legislatívne konanie bez akýchkoľvek pochybností o jej úplnom súlade so smernicou 89/391/EHS. Problematiku sme konzultovali aj s Európskou komisiou. Musíme mať istotu, že pripravovaná slovenská legislatíva je v súlade s európskou. Dôležitú úlohu zohrával aj dialóg na úrovni odborníkov, zástupcov hospodárskej a sociálnej rady a zamestnávateľov.
|
Zákon pripomienkovalo mnoho subjektov, nesúhlasia s ním lekári, poskytovatelia PZS a predtým k nemu mali pomerne veľké výhrady aj zamestnávatelia… Prečo?
|
Prípravu novely tohto zákona sprevádzala široká diskusia na odbornej úrovni. Práve počas týchto stretnutí bol priestor vyjasniť si niektoré pripomienky, no najmä predstaviť taký návrh zákona, ktorý je vyvážený z hľadiska ochrany zdravia zamestnancov, ako aj výdavkov zamestnávateľov. Výsledkom bolo aj rokovanie Tripartity, ktorá návrh novely odsúhlasila. Podporné stanovisko vyjadrili zástupcovia zamestnávateľov (kde majú zastúpenie aj lekári) a rovnako aj zamestnancov.
|
Čo je základnou zmenou?
|
Európska smernica hovorí, že zamestnávatelia majú povinnosť chrániť zdravie všetkých zamestnancov bez rozdielu rizikovosti ich práce. Túto zmenu sme zapracovali do novely zákona. Podľa tohto návrhu je dohľad nad pracovnými podmienkami zabezpečený pre všetky kategórie zamestnancov.
Spružnili sa možné formy zabezpečenia pracovnej zdravotnej služby podľa miery rizika (kategórie prác):
- zamestnávateľ si môže vybrať v rámci prvých dvoch kategórií, či vytvorí PZS z vlastných zamestnancov (ak spĺňajú kvalifikačné požiadavky), alebo si najme externú službu,
- pre zamestnancov, ktorí nevykonávajú rizikové práce, môže PZS iba v dohľade nad pracovnými podmienkami vykonávať aj jedna osoba, alebo tím PZS,
- pre zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce, musí PZS v celom rozsahu vykonávať výlučne tím PZS, tak ako doteraz,
- minimálny tím PZS bude tvoriť lekár a verejný zdravotník, vypustila sa sestra.
Na druhej strane sa jasne ustanovili povinnosti pre pracovné zdravotné služby, ktoré budú následne kontrolované (regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva) a v prípade ich nedodržania aj sankcionované – na všetkých úrovniach, teda aj u bezpečnostných technikov.
|
Po novom by ho však mohli vykonávať aj bezpečnostní technici… Je to postačujúce? Súhlasí s tým EÚ?
|
Bezpečnostní technici budú pôsobiť len na pracoviskách, kde zamestnanci nevykonávajú rizikové práce, teda pri prácach v kategórii 1 alebo 2. Budú oprávnení pôsobiť výlučne vo vzťahu k pracovnému prostrediu, k faktorom práce a pracovného prostredia.
|
Bude dohľad v 1. a 2. kategórii výlučne doménou BOZP?
|
V kategórii 1 a 2 môže dohľad nad pracovnými podmienkami vykonávať okrem bezpečnostného technika aj verejný zdravotník, iný zdravotnícky pracovník so špecializáciou hygiena pracovných podmienok, všeobecný lekár alebo pracovný lekár.
V kategórii 3 a 4 (rizikové práce) budú zdravotný dohľad nad pracovnými podmienkami, ako aj lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci vykonávať len zdravotnícki pracovníci tak ako doteraz.
|
A čo lekárske preventívne prehliadky? Prečo ich zavádzate aj v prvých dvoch kategóriách?
|
V kategórii prác 1 a 2 pri výkone niektorých prác takúto povinnosť stanovujú osobitné právne predpisy. Ide napríklad o vodičov (povinnosť prehliadok tu stanovuje zákon o cestnej premávke), zamestnancov vykonávajúcich nočnú prácu (zákonník práce), zamestnancov SBS (zákon o súkromnej bezpečnosti), ďalej sa budú vykonávať tam, kde sa opakovane vyskytne choroba z povolania alebo tam, kde zamestnanci nevykonávali prácu zo zdravotných dôvodov viac ako pol roka. V tom prípade ich musí zamestnávateľ zabezpečiť a zaplatiť.
Čiže nejde o novinku, tieto povinnosti mali zamestnávatelia aj zamestnanci už v minulosti. Ostatných pracovníkov v prvých dvoch kategóriách sa povinné prehliadky netýkajú.
Vykonávať lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci môžu tak ako doteraz lekári podľa zákona (aj všeobecní lekári). Frekvencia je určená v osobitných predpisoch.
|
Znamená to, že napríklad aj upratovačka, predavačka alebo skladník v nočnej zmene by musel absolvovať lekárske prehliadky?
|
Ak zamestnanec vykonáva prácu zaradenú do kategórie 1 alebo 2 a vzťahujú sa naňho osobitné predpisy, lekárske preventívne prehliadky musí absolvovať aj teraz. To nie je žiadna novinka.
|
Bude ich hradiť zamestnávateľ? Alebo bude prispievať štát?
|
Zabezpečiť tieto prehliadky pre zamestnancov bude povinnosťou každého zamestnávateľa tak, ako je to aj v súčasnosti.
|
Ako to bude so živnostníkmi? Týkajú sa zmeny aj ich?
|
Živnostník, ktorý zamestnáva zamestnancov, je zamestnávateľ a vzťahujú sa naňho všetky povinnosti, vyplývajúce pre zamestnávateľov zo zákona. Rovnakým spôsobom.
Fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby a vykonáva prácu v kategórii 1 alebo 2, nemá povinnosť zabezpečiť pre seba zdravotný dohľad (ale môže).
Ak vykonáva rizikovú prácu, tak áno, musí ho zabezpečiť primerane podľa zákona (§ 30 ods. 7): musí zabezpečiť opatrenia, ktoré znížia jej expozíciu a expozíciu obyvateľov fyzikálnym, chemickým, biologickým a iným faktorom práce a pracovného prostredia na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň, najmenej však na úroveň limitov ustanovených osobitnými predpismi, musí zabezpečiť posudzovanie svojej zdravotnej spôsobilosti na prácu, musí predkladať príslušnému orgánu verejného zdravotníctva návrh na zaradenie svojej práce do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, ako aj návrh na zmenu alebo vyradenie svojej práce z tretej kategórie alebo štvrtej kategórie a musí uchovávať 20 rokov od skončenia rizikovej práce lekárske posudky o svojej zdravotnej spôsobilosti na prácu.
|