V Českej republike sa rozprúdila mimoriadne intenzívna diskusia o chýbajúcich lekároch vo vidieckych ambulanciách. V laickej verejnosti silne rezonuje fakt, že mnohí spoluobčania zneužívajú lekársku pohotovosť, pretože im prakticky supluje ich chýbajúceho lekára na vidieku alebo existenciu ambulancie v konkrétnej obci. Stáva sa tak, že pohotovosti v ČR zahlcujú pacienti s banálnymi problémami, ktoré by sa bez prestojov dali riešiť v ambulancii všeobecného lekára. Samozrejme, ak by existovala.
Zdravotná poisťovňa by mala sledovať rozloženie ambulancií všeobecných lekárov v regióne a zabezpečiť pre nich dostupnú zdravotnú starostlivosť, tvrdia samotní lekári. Poisťovňa sa bráni, že svoju povinnosť si plní, pretože pacientom na ich otázky, kde nájsť najbližšiu ambulanciu, poskytne informáciu o zmluvnom lekárovi a mieste jeho výkonu. Podľa jej názoru je plne zabezpečená časová a regionálna dostupnosť zdravotnej starostlivosti, pacient si však zmluvného lekára musí vyhľadať sám. Nehovorí však už o tom, ako ďaleko je ambulancia od bydliska pacienta a čo robiť, ak lekár pacienta odmietne prevziať do svojej starostlivosti. Minister zdravotníctva ČR Svatopluk Němeček chce v najbližšom období podstatne zmeniť vzdelávanie všeobecných lekárov a ich motiváciu pracovať v odbore. “Predovšetkým chcem skrátiť čas potrebný na vzdelávanie pre výkon praktického (na Slovensku všeobecného – pozn. redakcie) lekára a zjednodušiť prechod na praktika pre súčasných internistov a chirurgov. Je nevyhnutné získať peniaze na podporu systému vzdelávania praktických lekárov, preto chcem zapojiť zdroje z európskych fondov,” uviedol minister. Ďalším riešením je podľa Němečka upravenie platieb zo zdravotných poisťovní tak, aby lekárov motivovala ordinovať mimo miest.
Slovensko sa borí s rovnakým problémom – už roky si lekári kladú otázku, prečo by mali ísť pracovať do obce, kde je dostupnosť konziliárnych vyšetrení podstatne komplikovanejšia ako v pohodlí mestskej polikliniky, ale platby zo zdravotných poisťovní sú na oboch miestach identické? Je nepochybné, že jediným riešením je diferencovanosť platieb v ambulanciách všeobecných lekárov pre dospelých aj všeobecných lekárov pre deti a dorast. Nemajú zohľadňovať iba počet kapitovaných pacientov a platby za výkony, ale zdravotné poisťovne by mali brať do úvahy aj vzdialenosť od najbližšej nemocnice, ambulancie špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, prístrojovú vybavenosť zdravotníckeho zariadenia, dostupnosť najbližšieho laboratória či regionálne špecifiká (lazy, majere, rómske osady). Nemožno lekára obviňovať, že volí ľahšiu cestu a do komplikovane poskytovanej zdravotnej starostlivosti sa “nehrnie”. Zatiaľ nemá dostatočnú motiváciu.
Autor: poly
Foto: fotolia.com
