Podľa hlavného stratéga Sberbank Slovensko Martina Barta trend odchodu slovenských mladých ľudí za štúdiom do zahraničia sa za posledných desať rokov stupňuje a je dynamickejší ako vo zvyšku Európy. Vďaka Slovákom má Česká republika viac študujúcich cudzincov než Čechov odchádzajúcich do zahraničia. “Tento jav je sám osebe prínosom. Problémom začne byť, ak sa títo ľudia nemajú dôvod vrátiť domov. Predovšetkým preto, že si nemôžu nájsť adekvátne uplatnenie,” vysvetlil Barto.Slovensko nemá problém ani so žiakmi, ktorí predčasne ukončia štúdium. Podľa Eurostatu je takýchto študentov v priemere 6,6 percenta, čo je jedna z najnižších úrovní v EÚ. “Zaujímavé je na tom, že ani regionálne rozdiely na Slovensku nie sú veľké. Na východnom Slovensku je tento podiel 7,7 percenta, čo je porovnateľné napríklad s niektorými regiónmi východného Nemecka,” priblížil hlavný stratég Sberbank.
Spolu s Luxemburskom, Fínskom a ČR patrí Slovensko k špičke Európskej únie aj v porovnaní podielu stredoškolákov študujúcich dva alebo viac cudzích jazykov. Takmer všetci slovenskí stredoškoláci totiž študujú viac ako jeden cudzí jazyk, priemer EÚ je pritom približne polovica.
Štatistická publikácia Eurostatu odkryla aj slabé stránky nášho vzdelávania. Slovenskí žiaci vo veku 15 rokov dosahujú slabé výsledky v čítaní, matematike a prírodných vedách. Žiakov so slabými výsledkami má Slovensko viac než štvrtinu, čo je piaty najhorší výsledok v EÚ. Za SR sú už len Grécko, Cyprus, Bulharsko a Rumunsko. Pri porovnaní rokov 2012 a 2003 sa podiel žiakov so slabými výsledkami zvýšil viac než o sedem percentuálnych bodov a podiel tých s výbornými výsledkami sa mierne znížil.
SR zároveň zaostáva v podiele vysokoškolsky vzdelaných ľudí vo vekovej kategórii od 30 do 34 rokov. “Vlani to bolo 27 percent populácie, čo je ešte ďaleko od cieľa stratégie Európa 2020, a to 40 percent,” uviedol Barto, podľa ktorého majú práve vysokoškolskí absolventi väčšiu šancu uplatniť sa na trhu práce.
Verejné výdavky na vzdelanie boli v roku 2011 na úrovni 4,1 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Je to jedno z najnižších čísel Európskej únie. “Investície do vzdelávania, predovšetkým na zlepšenie jeho kvality na všetkých stupňoch, sú práve základom pre udržateľný rozvoj a ekonomickú stabilitu našej krajiny,“ dodal Barto.
