Moderná telemedicína môže zlepšovať zdravotný stav pacientov a dokonca zachraňovať ľudské životy. Tvrdia slovenskí vedci, ktorí to overovali u diabetikov. Vyplýva im to z prvých analýz dát projektu Centrum výskumu závažných ochorení.
Vedci sledovali na 5000 pacientoch vplyv genetických faktorov na vznik poškodenia zraku, takzvanej diabetickej retinopatie, ktorá vedie až k slepote. V druhej fáze projektu sa v 400 prípadoch zamerali na to, ako môžu moderné aplikácie udržať dobrú kvalitu života diabetikov.
“Po šiestich mesiacoch od začiatku štúdie klesli pacientom s diabetom prvého typu hodnoty glykovaného hemoglobínu z úrovne 7,55 na úroveň 7,21. U pacientov s diabetom druhého typu lekári zaznamenali pokles z úrovne 6,98 na úroveň 6,56,” povedal Fedor Lehocki z Fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave.
Takýto pokles označil diabetológ Peter Jackuliak za úspech, hoci sa podľa neho môže zdať, že zlepšenie je malé. “Došlo k tomu ale bez zmeny terapie, len s dôslednejším a priebežným zapojením pacientov do manažmentu svojej cukrovky,” odôvodnil svoj názor. Telemedicína pomáha pacientom podľa vedcov dodržiavať pokyny lekárov a lekárom poskytuje okamžitú informáciu o zdravotnom stave pacientov.
Lehocki s tímom sa spolu s firmami zo sektora informačných a komunikačných technológií (IKT) spolupodieľali na vývoji mobilnej a webovej aplikácie pre pacientov a lekárov. “Dostali telemedicínsky kit, v ktorom bol smart telefón, dátový balíček s pripojením na internet, teplomer a glukomer s Bluetooth pripojením a údaje potrebné na pripojenie do aplikácií,” vysvetlil Lehocki. Na Slovensku išlo o prvú klinickú štúdiu z telemedicíny v takom veľkom rozsahu. Vedci ju robili vlani, vyhodnotili ju koncom roka 2015. Na projekte spolupracovali desiatky lekárov.
Pacienti si do mobilu cez počítač zadávali viacero parametrov, ktoré si bežne zapisujú do diabetických denníkov. Medzi nimi boli napríklad hodnoty glykovaného hemoglobínu namerané z krvi, tlak, užívanie liekov, stravovacie návyky, fyzická aktivita či obvod pása. “Aplikácia zadané parametre vyhodnocovala okamžite. Ukázala, či sú namerané hodnoty v poriadku, či sa blížili k hraničným hodnotám alebo ich prekročili, čím sa zdravotný stav pacienta zhoršil,” vysvetlil Lehocki. Vedci chcú, aby systém ponúkal aj podporu pri rozhodovaní o terapii.
Okrem Slovenskej technickej univerzity spolupracovali na výskume aj Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Národné centrum telemedicínskych služieb či firmy z oblasti farmácie, diagnostiky a informačných technológií.
Zdroj: TASR
Foto: fotolia.com
