Už od začiatku tohto roka sa v médiách objavujú informácie, že niektoré slovenské predajne zahraničných športových odevov predávajú výrobky- vetrovky, outdoorové topánky, stany, spacie vaky a pod. , obsahujúce škodlivé chemické látky – polyfluorované zlúčeniny ( PFC). Práve tie zabezpečujú týmto výrobkom odolnosť voči teplu, mastnote rôznych olejov, nezmáčateľnosť vodou a pod., používali a používajú sa napr. pri výrobe kuchynských predmetov – riadu, nádob; rôznych obalov , pri výrobe kobercov , či textilných výrobkov. Ako uviedla vedúca Národného referenčného centra NRC pre hodnotenie osobnej expozície a zdravotného rizika pri banskobystrickom Regionálnom úrade verejného zdravotníctva (RÚVZ) polyfluorované zlúčeniny sú hlavne v ostatných 10 rokoch v pozornosti relevantných odborníkov. Ich vedecké údaje naznačujú, že tieto látky sa hromadia v životnom prostredí, že sa v ňom zle odbúravajú. Toxikologické údaje sú najmä zo štúdií na zvieratách, kde sa podľa druhu PFC látky zisťujú účinky najmä na pečeň, štítnu žľazu, pankreaas, či na hladiny hormónov.
„ PFC predstavujú veľkú skupinu látok, ktoré sa používajú vo svete od roku 1950 až do súčasnosti hlavne pre uvedené vlastnosti. Účinky na ľudí sa však môžu líšiť od účinkov na laboratórne zvieratá. Údaje o zaťažení ľudí týmito látkami zo zložiek prostredia, z potravinového reťazca, z odevov sa dajú zistiť pomocou tzv. biomonitoringu. Na stanovenie je potrebné príslušné citlivé vybavenie, ktoré je schopné stanoviť látky PFC a ich metabolity v telesných tkanivách ( krv, moč,vlasy, nechty a pod.) v nízkych koncentráciách – v nano až mikrogramoch na liter, alebo kg tkaniva. Na Slovensku nedisponujeme žiaľ vo verejnom zdravotníctve takouto citlivou prístrojovou technikou , hoci by sme veľmi radi realizovali potrebný humánny biomonitoring, a tak možno použiť len údaje zo zahraničia“ zdôraznila MUDr. Fabiánová.
Dodala, že humánnemu biomonitoringu sa venujú intenzívne v USA, Nemecku a iných štátov EÚ. Zo zistení v USA, či Kanady vidno, že úroveň zaťaženia postupne klesá zároveň s obmedzovaním používania týchto látok. Zaťaženie v organizme je väčšinou veľmi nízke, ale závisí to od príjmu PFC do organizmu. V prípade väčšieho zaťaženia z vonkajších zdrojov
(kontaminovaná strava, voda, nekvalitné materiály s PFC v kontakte s ľudským telom a pod.) môže byť aj nakumulované množstvo v tele väčšie a potom nemožno vylúčiť negatívny vplyv na organizmus. Po roku 2002 sú PFC zaradené do prísne kontrolovaných tzv. POP látok ( perzistentné organické polutanty) a podľa tohto Štokholmského dohovoru o POPs sa vo svete prijalo viacero opatrení na ich obmedzenie pre uvedené riziká pre životné prostredie a ľudí.
U ľudí sa skúmajú a zisťujú účinky najmä preto, že sa kumulujú v organizme, že sa pomaly z tela vylučujú, že môžu negatívne pôsobiť na vývoj organizmu, na rast, na schopnosť učiť sa, ale napríklad môžu pôsobiť aj na správanie. Zisťujú sa tiež negatívne účinky na plodnosť, negatívne hormonálne pôsobenie, popisuje sa zvýšenie hladín cholesterolu, zmeny v imunitnom systéme, negatívny vplyv na hladiny pečeňových enzýmov, na prostatu, močový mechúr, semenníky a ďalšie. Študujú sa aj karcinogénne účinky.
Zdroj: Regionálny úrad verejného zdravotníctva Banská bystrica
Foto: fotolia.com
