Všeobecní lekári sa čoraz častejšie môžu vo svojich ambulanciách stretnúť s pacientom s pertussisom. Čiastočne môže za to vysoká migrácia obyvateľstva, ale aj slabá zaočkovanosť v krajinách, kde je výskyt tohoto ochorenia podstatne vyšší ako u nás. Ďalším faktorom je, že po piatich rokoch po očkovaní klesá úroveň protilátok tak, že už nedosahuje ochrannú hladinu. Preto je nevyhnutné opakované preočkovanie.
“Od roku 2008 došlo na Slovensku k výraznému vzostupu chorobnosti na čierny kašeľ s maximom (25,4/100 000 obyvateľov) v roku 2010, kedy bolo hlásených až 1 379 ochorení. Od roku 2011, kedy došlo k miernemu poklesu, sa chorobnosť v posledných troch rokoch udržiava na približne rovnakej úrovni (zhruba 17/100 000 obyvateľov),” uviedla hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva SR Lenka Skalická.
Ako poznamenala, zvyšovaním chorobnosti na čierny kašeľ na Slovensku od r. 2008 došlo aj k posunu najvyššej vekovo špecifickej chorobnosti zo skupiny 0 ročných na skupinu 15 – 19 ročných. Slovensko preto zaviedlo v roku 2010 preočkovanie detí proti čiernemu kašľu v 13. roku života.
V ostatných rokoch sa vysoká vekovo špecifická chorobnosť udržiava nielen v skupine adolescentov, ale aj vo vyšších vekových skupinách dospelých osôb. Adolescenti a dospelí neboli pravidelne preočkovávaní a ich protilátky získané očkovaním v detstve postupne klesajú. Nárast počtu prípadov čierneho kašľa sa netýka iba Slovenska, ale aj ostatných európskych krajín.
Pravidelné povinné očkovanie proti čiernemu kašľu bolo u nás zavedené v roku 1958. Predtým sa na Slovensku vyskytovalo 220 – 460 prípadov na 100 000 obyvateľov. Zvýšený výskyt sa zaznamenával v 3 – 4 ročných intervaloch, najmä v zimných mesiacoch. Po zavedení pravidelného povinného očkovania chorobnosť výrazne poklesla a udržiavala sa na pomerne nízkych hodnotách okolo 2,0 na 100 000 obyvateľov. V rokoch 2000 až 2007 už na Slovensku hlásili v priemere iba 20 prípadov ochorení na čierny kašeľ ročne.
Autor: PK
