Týždenný ordinačný čas všeobecného lekára má byť podľa poslancov NR SR 35 hodín. Aké ľúbivé … Politicky, marketingovo. Rozhodnutie, ktoré skrslo v hlavách poslancov NR SR, ktorí nikdy nepoznali nesmierne náročnú prácu všeobecného lekára v prvej línii. Rozhodnutie, ktoré má potenciál položiť na lopatky krehkú rovnováhu v primárnej zdravotnej starostlivosti a definitívne odradiť od práce všeobecného lekára každého rezidenta, ktorý má o odbor záujem. Rozhodnutie, ktoré dekapituje dostupnosť zdravotnej starostlivosti.
Neviem, čo si poslanci NR SR predstavujú pod ordinačným časom v ambulancii všeobecného lekára. Neviem, či dokážu vôbec pochopiť, že to nie je čas, ktorý strávim pri vyšetrovaní pacienta. Určite nie. Ani jeden z nich sa reálne nikdy nezaujímal o to, čo všeobecný lekár naozaj robí. Nevedia si predstaviť, že sa na neho denne zrúti 70-80 ľudských osudov, ktoré musí okamžite riešiť. Konať musí bez odkladu a vysoko profesionálne. Odborne bezchybne, právne korektne. V záujme pacienta. Musí mať obrovské množstvo vedomostí – veď nikdy nevie, aký pacient príde spoza dverí. Môže mať zlomenú ruku, srdcový infarkt, rakovinu alebo depresiu … Obrovské vypätie, ktorému sme ja aj moji kolegovia deň čo deň, hodinu čo hodinu vystavení, sa dá krájať. Osudy pacientov si každý nosí domov – nejasné diagnózy, komplikované sociálne prípady. Čo je ordinačný čas? Keď sa s pacientom pozhovárate, vyšetríte ho, napíšete mu lieky a poučíte, čo má robiť a musíte všetko zaznamenať do zdravotnej dokumentácie? Keď konečne prestanú na dvere klopať desiatky ďalších a ďalších pacientov a aspoň na niekoľko minút prestane zvoniť telefón, vyrazíte do terénu. Návštevná služba u pacienta doma alebo v domovoch sociálnej starostlivosti je nesmierne časovo, psychicky a fyzicky náročná. Koľko času potrebuje všeobecný lekár na vyšetrenie pacienta, ktorý je nehybný posledných desať rokov, ktorého ťažký osud sa scvrkol na štyri steny izby a jeho krehká ľudská dôstojnosť je ponížená tým, že ho musia prebaľovať ako dieťa? Stačí všeobecnému lekárovi päť-desať minút? Polhodina? Koľko času strávi cestou za pacientom a koľko cestou späť do ambulancie? Je toto podľa poslancov NR SR ešte ordinačný čas?
Mám kolegu, ktorý má na starosti tri dediny. Len na presun medzi nimi potrebuje denne dve hodiny. V zime ešte viac. Šoféruje sám, často unavený. Potom vyšetruje pacientov. Ordinačné hodiny si prispôsobil tak, aby im dokázal čo najviac pomôcť a aby sa na ceste nezabil či sám nezbláznil. Je vodičom, lekárom, sestrou, zásobovačom, riaditeľom, konateľom, ale aj otcom a manželom. Keď to stihne. Ak mu administratívne prikážete, aby niekde “sedel” miesto toho, aby reálne pracoval, z ambulancie odíde. Kde inde, za lepším. Do Nemecka. Viem to, pretože o tom už dlho uvažuje. A viem, že teraz to urobí. Bez zaváhania.
Mám kolegyňu, ktorá pracuje na sídlisku vo veľkom meste. Zamestnáva dve sestry a jedného zdravotníckeho asistenta, aby zvládala nápor stovky pacientov denne. Je to neuveriteľné, ale ešte stihne s odbornou erudíciou vzdelávať rezidentov. Pracovný čas si rozvrhla tak, aby všetci štyria dokázali odísť domov v použiteľnom stave. Zatiaľ.
Ja sama pracujem vo vzdialenej, bohom aj ľuďmi zabudnutej obci. Ráno začínam po šiestej, aby som stihla so sestričkou odobrať krv dovtedy, pokiaľ mi neodíde prevozové vozidlo s materiálom. O ôsmej ráno “skončil svet”. Sú aj toto ordinačné hodiny? Možno do nich zarátať odbery? Nie? A vypisovanie stoviek kilogramov práceneschopeniek, tlačív pre zamestnávateľov, posudkov pre Sociálnu poisťovňu alebo Úrady práce, vodičské preukazy, zbrojné preukazy, posudky na štúdium či rôzne hlásenia a ďalšie a ďalšie bremená, ktoré nám svojimi administratívnymi rozhodnutiami kladiete na plecia? Čo myslíte, koľko popoludní a večerov v mesiaci strávi všeobecný lekár tým, že tlačí pred sebou Everest byrokracie? A to sme ešte nehovorili o reálnej práci, ktorú vy, páni poslanci, považujete za ordinačný čas – vyšetrenie pacienta, preventívnu prehliadku, očkovanie, predoperačné vyšetrenia, vykonanie EKG, monitoring chronických pacientov, manažment akútnych pacientov. A za tretinovú plácu ako naši kolegovia v civilizovanom zvyšku Európy. Ako dlho teda mám byť podľa vás v práci – desať hodín?
Možno by ste sa mali opýtať, kedy si robíme prestávky medzi vyšetreniami a kedy sa najeme alebo kedy si splníme biologické potreby. O prestávkach nič neviem, teplý jogurt spod stola jem medzi tým, ako si desiatky pacientov denne podávajú kľučky. Na obede som nebola už 17 rokov. Keďže šálku čaju pijem úchytkom celý deň, biologické potreby nemám. Ale v ordinačných hodinách – tých schválených vyšším územným celkom – mám uvedenú aj prestávku na obed. Využívam ju na vypisovanie žiadostí na invalidné dôchodky mojich pacientov… A ešte otázka – chceli by ste byť 83.pacient, ktorého v takýto deň vyšetrím? Cítili by ste bezpečne? Ja nie.
Všeobecného lekára nemôžete priviazať o stoličku. Každá ambulancia je iná, každá má iné zloženie pacientov, každý región, mesto, obec sa líšia. Každá z nich má preto iné platné ordinačné hodiny.
Páni poslanci, poďte si s nami vymeniť prácu v ambulanciách všeobecných lekárov. Iba na týždeň. Aby ste konečne videli, o čom chcete rozhodovať. A my vám zadelíme pracovný čas – povieme, čo a kedy máte robiť, zakážeme vám obed a budete si nosiť administratívnu prácu domov. Ako my. Bez asistentov. A nezabudnime na prácu cez víkendy a v noci. Samozrejme, po práci v ambulancii. Hovorí vám niečo pojem hygiena práce? A ak by vám ešte zvýšil čas, nezabudnite sa vzdelávať, aby ste svojim pacientom poskytovali modernú zdravotnú starostlivosť. Samozrejme po pracovnej dobe, najlepšie v nedeľu.
Päť rokov sa po nekonečných dvadsiatich rokoch nepredstaviteľného marazmu z kroka na krok posúvame v reforme primárnej zdravotnej starostlivosti. Napriek obštrukciám aj neprajníkom. Postupne, bolestivo, ale v prospech pacientov, vlastnej dôstojnosti i zlepšenia systému. Meníme vzdelávanie a lákame medzi nás mladých kolegov-rezidentov. Koľko rezidentov bude mať záujem o spôsob práce, ktorý nám chcete nanútiť? Máme stovky kolegov v dôchodkovom veku a systém všetci spoločne držíme pohromade viac silou vôle ako pomocou rozhodnutí štátnych orgánov. Vy nám v tom nepomáhate. Mnohých to onedlho prestane navždy baviť. Každý nemôže odísť do Nemecka ako kolega, ale z ambulancie áno. A bude chýbať – vašim blízkym, susedom, priateľom.
Nikto zo všeobecných lekárov si nezaslúži pohŕdanie nami volených zástupcov štátu a ich nekompetentné rozhodnutia, ktoré sú pre obyvateľov tejto krajiny obrovským rizikom.
Autorka je prezidentkou Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska a hlavnou odborníčkou Ministerstva zdravotníctva SR pre všeobecné lekárstvo.
Foto: Spoločnosť všeobecných lekárov Slovenska
