Neustále sa zvyšujúci počet hospitalizovaných pacientov so sebou prináša aj zvýšený počet rizikových pacientov, u ktorých je pravdepodobnosť vzniku nemocničných (nozokomiálnych) nákaz vyššia a jej prognóza závažnejšia. Tieto infekcie sú sprievodným javom ústavnej zdravotníckej starostlivosti na celom svete aj na začiatku 21. storočia, Slovensko nevynímajúc. Za rok 2014 evidovali odborníci 8457 prípadov nozokomiálnych nákaz celkove z 1 141 773 hospitalizovaných pacientov, čo predstavuje incidenciu 0,74 percent z počtu hospitalizovaných. Zdravotnícke zariadenia v SR nahlásili vlani 71 úmrtí pacientov na nozokomiálne nákazy v Bratislavskom, Trnavskom, Trenčianskom, Nitrianskom, Žilinskom, Prešovskom a Košickom kraji Ako uviedol vedúci oddelenia nemocničných nákaz Odboru epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici MUDr. Pavol Lokša, v Banskobystrickom kraji bolo vlani zo zdravotníckych zariadení nahlásených celkom 699 nemocničných nákaz, čo je pokles oproti roku 2013 o 7,8 percenta. Incidencia pri 145 474 hospitalizovaných pacientoch bola 0,48 percent z hospitalizovaných pacientov.
Podľa renomovaných slovenských odborníkov, zaoberajúcich sa touto problematikou (v SR existuje aj Spoločnosť nozokomiálnych nákaz) nízke čísla nemusia vypovedať o kvalite zdravotníckych zariadení v tom -ktorom kraji. „Renomované zdravotnícke zariadenia vo vyspelých štátoch Európy, napríklad v Nemecku, či Rakúsku uvádzajú incidenciu od štyroch do osem percent. Lenže tam je už zaužívanou praxou nákazy – ak sa už vyskytnú – naozaj nahlásiť. Problematika výskytu týchto nákaz, boj proti nim, ako aj preventívne opatrenia, sa ešte stále v slovenských zdravotníckych zariadeniach podceňujú. Evidujeme aj pomerne veľké regionálne rozdiely. V niektorých oblastiach, ktoré monitorovaniu týchto nákaz zodpovednejšie, nám nahlasujú niekoľkonásobne vyšší výskyt nemocničných nákaz, ako je uvádzaná vlaňajšia incidencia,“ konštatoval MUDr. Lokša. Snahou slovenských odborníkov je preto skvalitniť hlásnu službu, aby lekári a odborníci sa neriadili dnes ešte stále rozšíreným „pravidlom“, že keď nákazu nenahlásia, nebudú problémy. Je to naozaj falošná ilúzia už aj preto, že nemocničným nákazám sa nedarí úplne sa vyhnúť kvôli vysokej rezistencii viacerých kmeňov mikróbov ani v špičkových klinikách. Pri previerkach hygienicko-epidemiologického režimu v niektorých zdravotníckych zariadeniach zistili vlani odborníci na lôžkových oddeleniach nedostatok základných jednorazových materiálov a pomôcok, ako sú dávkovače mydla, papierové uteráky, jednorazové čiapky, či rúška. Zistili aj nedostatok dezinfekčných prostriedkov, problémy s bielizňou, ktorá je poškodená neustálym kolovaním a nenahrádza sa novou. Situácia však nie je plošná, niekde chýbajú rukavice, inde jednorazové uteráky, prípadne dezinfekčné prostriedky. „Je potrebné uviesť, že už aj na Slovensku narastá počet priznaných nákaz a v zdravotníckych zariadeniach sú vedúci pracovníci, ktorí majú konečne ochotu ich nielen priznať a liečiť, ale dôslednou prevenciou im aj predchádzať. Pri zdravotníckych zariadeniach pôsobia nemocničné komisie, ktoré sa týmto nákazám pravidelne venujú. Intenzívne sa zaoberajú otázkou, čo s nimi a my im v tom pomáhame, pretože máme riešenia,“ zdôrazňuje MUDr. Lokša. Na rozdiel od šiestich až ôsmich percent pacientov s nemocničnými nákazami v špičkových nemocniciach na Západe, priznávajú slovenské už uvedené necelé percento. Neznamená to, že sa v nich nákazy nevyskytujú, ale jednoducho ich neanalyzujú a nehlásia.
Najčastejšie sa vyskytujúcou mikrobiologickým pôvodcom nemocničných nákaz bol v posledných rokoch v slovenských zdravotníckych zariadeniach Staphylococcus aureus a iné stafylokoky s približne17 percentným podielom. Nasleduje Klebsiela sp. s 14 percentami, E. coli je zastúpená 10 percentami, Clostridium sp. s podielom tiež 10 percent, Pseudomonas sp. s výskytom vyše 8 percent, Rotavírusy s podielom vyše 5 percent, zvyšok tvoria iné nákazy. Najväčší výskyt je na OAIM, hematologických a doliečovacích oddeleniach. Sepsy tvoria vyše17 percent všetkých nemocničných nákaz, najviac ich epidemiológovia zaznamenali na OAIM, na interných a hematologických oddeleniach.
Táto téma je permanentne aktuálna hlavne kvôli svojej potenciálnej nebezpečnosti a v konečnom dôsledku aj ekonomickej náročnosti. Za najúčinnejšiu zbraň v boji proti nim považujú odborníci dôslednú a účinnú prevenciu. Je nutný neustály úzky kontakt s klinickými pracovníkmi, potreba neustále upozorňovať na chyby v hygienicko-epidemiologickom režime, pripomínať princípy asepsy a antisepsy, dekontamináciie a bariérovej ošetrovateľskej techniky. Je neustále nutné myslieť na to, že väčšina nemocničných nákaz sa prenáša rukami a teda používať rukavice, pacientov triediť a izolovať podľa rizika infekcie ale i kolonizácie mikroorganizmami. Účinná a účelová by mala byť aj dezinfekcia s najväčším dôrazom na oddelenia s intenzívnou starostlivosťou, na operačných a zákrokových sálach – tam treba investovať aj do finančne náročnejších dezinfekčných prostriedkov, lepivých fólií, fungujúcej klimatizácie a pod.
Autor: Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici
Foto: fotolia.com
