V médiách sa v ostatnom čase objavili informácie o opätovných obavách zo smrteľnej choroby šialených kráv (BSE) po skonzumovaní nakazenej hovädziny. (BSE – bovine spongiform encefalopathy – hovädzia špongiovitá encefalopatia). Do súvislosti dávajú predovšetkým informáciu poľskej spravodajskej televízie TVN 24, že niektorí farmári napriek zákazu EÚ kŕmiť hovädzí dobytok mäsovo-kostnou múčkou vyrobenou z uhynutých kráv, tak predsa robia aj dnes. Či tomu náhodou nie je aj v SR budú preverovať veterinári. BSE postihuje niektoré zvieratá, najmä kravy, ale aj ovce, pričom pôvodcom prenosu medzi zvieratami je hlavne mäsovo-kostná múčka vyrobená z postihnutých zvierat.
„Na človeka sa pravdepodobne prenáša konzumáciou mäsa nakazených kráv, lymfatickým a nervovým tkanivom, vnútornými orgánmi, pričom však ide o novú formu s rovnakou symtomatológiou ako Creutzfeldt-Jakobova choroba. Od r. 1983 do roku 2012 sa vyskytlo na Slovensku 151 prípadov tohto ochorenia, v tomto roku evidujú epidemiológovia ďalších 9 s prevahou výskytu v Banskobystrickom a Žilinskom kraji. Lokality s najvyšším počtom ochorení sú Orava a Liptov. Účinná liečba neexistuje ani v prípade BSE, ani CJCH. Obe končia fatálne“, uvádza k téme vedúca oddelenia infekčnej epidemiológie banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) MUDr. Viera Morihladková.
Dodáva, že ide o neurodegeneratívne ochorenie mozgu, ktoré sa prejavuje príznakmi postihnutia centrálneho nervového systému. Príznaky ochorenia vyplývajú z poškodenia mozgu – spomalenie, celková zmena osobnosti, zhoršenie artikulácie, pamäti, písma, poruchy vnímania poruchy zraku, spánku, neskôr zhoršená koordinácia pohybov, bolesti hlavy, svalov, kĺbov, zášklby, demencia, depresia, halucinácie… Najčastejšie postihuje osoby medzi 55 – 70 rokom života. Spúšťacím mechanizmom môže byť stres, či úraz.
Ochorenie spôsobujú bielkovinové čiastočky – prióny, ktoré sú veľmi odolné voči chemickým látkam, ÚV žiareniu, ionizačnému žiareniu, či teplote. Ide o nízko molekulovú bielkovinú bez DNA, ktorá nie je rozpustná, odoláva štiepaniu enzýmami a hromadí sa v centrálnej nervovej sústave. Zostáva zablokovaná v nervových bunkách, zapríčiňuje ich poškodenie a neskôr odumretie. Premena normálnych proteínov na infekčné je reťazová reakcia. Po tom, ako sa prióny dostanú do žalúdka, putujú až do buniek mozgu a začínajú svoju ničivú činnosť. Ostatné proteíny sa silou priónu menia do tvaru slimáka, čo sa už nedá zastaviť. Najprv pomaly a neskôr s narastajúcou rýchlosťou menia zložitú štruktúru mozgu na špongiovitú neužitočnú hmotu. Historicky sa usudzovalo, že k prenosu infekcie dochádza konzumáciou ovčieho mäsa, krvi a najmä mozgov postihnutých zvierat najmä oviec. Podľa MUDr. Morihladkovej sa infekčný materiál dá preniesť aj stereotaktickými operáciami mozgu, či podávaním rastového hormónu od infikovaného jedinca. Z 85 percent má sporadický charakter, 5 až 10 % ide na vrub genetiky (familiárny výskyt). Spôsob šírenia medzi ľuďmi nie je doposiaľ spoľahlivo objasnený.
Zdroj: Mária Tolnayová, hovorkyňa RÚVZ B. Bystrica
