Aj keď sa kvalita ovzdušia, čo sa týka prašnosti, v ostatných dvoch rokoch na Slovensku mierne zlepšila, aj tak ostáva mesto Banská Bystrica jedno z najprašnejších miest v SR. Dôsledkom zvýšeného obsahu prachových častíc v ovzduší sa zaoberá aj Národné referenčné centrum (NRC) pre hodnotenie vplyvu voľného ovzdušia a ovzdušia vnútorných priestorov nevýrobného charakteru na zdravie populácie pri Regionálnom úrade verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici, ktorého vedúcou je MUDr. Katarína Slotová.
Odborníci tvrdia (napríklad z Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD – Organisation for Economic Co-operation and Development), že do roku 2050 sa znečistenie ovzdušia stane hlavnou environmentálnou príčinou úmrtnosti na celom svete. Znečistenie pochádza hlavne z dopravy, motorov automobilov, vykurovania a z priemyslu. Podľa predpokladov ochranárov z Greenpeace dôsledkom znečistenia ovzdušia prachom je len na Slovensku viac ako 5 tisíc úmrtí ročne. „ Je to veľmi vážny problém. Zdravotná významnosť prachu závisí od veľkosti častíc. Vo všeobecnosti platí, že s klesajúcim priemerom prachových častíc rastie miera ich nebezpečenstva pre zdravie človeka. Zatiaľ čo väčšie častice (nad 10 μm) môžu pôsobiť iba podráždenie horných dýchacích ciest čo sa prejavuje kašľom, kýchaním a dráždením očných spojiviek, menšie častice sa dostávajú až do dolných dýchacích ciest. Častice s rozmerom pod 2,5 μm môžu prestupovať do pľúcnych alveol a tak prenikať do krvného obehu. Prachové častice môžu vyvolávať zápalové procesy v pľúcach, alebo sa usadzujú v stenách pľúcnych alveol. Dlhodobé vystavenie sa ich vysokým koncentráciám je potom spojené so zmenami v stenách dýchacích ciest a s následným vznikom chronických obštrukčných zmien, ktoré sa klinicky prejavujú napr. ako bronchitída, chronická obštrukčná pľúcna choroba, zhoršenie priebehu astmy, zmeny pľúcnych funkcií“, konštatovala MUDr. Slotová. Ako dodala, zvýšená prašnosť v ovzduší všeobecne pôsobí dráždivo na dýchacie cesty a spravidla sa vyskytuje spolu s ďalšími škodlivinami s významným vplyvom na zdravie ľudí, ako sú oxid siričitý alebo oxidy dusíka.
Jedinou expozičnou cestou ako sa prachové častice môžu dostávať do ľudského organizmu je inhalácia. Z odborných zdravotníckych štúdií vyplynulo, že v lokalitách s vysokým a dlhodobým výskytom zvýšených koncentrácií jemných prachových častíc v ovzduší sa zisťuje zvýšená úmrtnosť obyvateľov na ochorenia dýchacej a srdcovo-cievnej sústavy. Dôkazy o akútnych účinkoch jemných prachových častíc na zdravie ľudí sú založené na sledovaní časových súvislostí medzi dennými koncentráciami prachových častíc vo voľnom ovzduší a zmenami pozorovanými na zdraví ľudí, ktoré môžu byť mierne až závažné, vrátane nárastu úmrtnosti, hospitalizácie a návštevnosti ambulancií z dôvodu respiračných a kardiovaskulárnych ochorení, zmien pľúcnych funkcií, nárastu výskytu akútnych respiračných ochorení, či užívania liekov.
V populácii nie sú všetci jednotlivci postihnutí pri tom istom zaťažení zo životného prostredia rovnako . Aj podľa prieskumov a poznatkov spomínaného NRC v citlivosti na expozíciu znečisťujúcimi látkami sa môžu vyskytovať značné odchýlky vplyvom veku, charakteru výživy, genetickej predispozície a celkového stavu zdravia. Vysoko rizikové skupiny ľudí v tejto súvislosti sú dojčatá, malé deti, starí ľudia, tehotné ženy a ich plody, podvyživení a chronicky chorí ľudia napr. s ochoreniami dýchacej sústavy a srdcovo-cievnej sústavy. Uvádza, že za normálnych podmienok vdýchne dospelý človek 7-14 litrov vzduchu za minútu. Trojročné deti vdýchnu v pokoji dvakrát viac vzduchu na kilogram telesnej hmotnosti ako dospelí. Ak je teda ovzdušie znečistené, dieťa vdýchne 2-krát viac znečisťujúcich látok na kg telesnej hmotnosti ako dospelí. Dýchacie cesty detí sú užšie a pľúca ako aj imunitný systém sú stále v štádiu vývoja, problémy v dôsledku vdychovania znečisťujúcich látok sú u nich závažnejšie a dlhšie trvajúce.
MUDr. Slotová upozorňuje, že sledovanie kvality vonkajšieho ovzdušia, vydávanie preventívnych i represívnych opatrení v súvislosti s jeho kvalitou, ochranou prírody, ale i zdravím ľudí je v kompetencii Ministerstva životného prostredia SR, na lokálnej úrovni v kompetencii okresných úradov, odborov starostlivosti o životné prostredie.
Zdroj: Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici
Foto: archív redakcie
