On‑line vydanie časopisu časopisu Annals of Allergy, Asthma and Immunology uverejnilo závery pozorovania pozorovania Kennetha Mandla a kolegov z Harvardskej lekárskej fakulty, ktoré tvrdia, že užívanie antibiotík v prvom roku života a neskorší výskyt bronchiálnej astmy spolu úzko súvisia.
Výsledky podporujú tzv. hygienickú hypotézu a hypotézu mikrobiontov pre vznik astmy, teda predpoklad, že znížený kontakt s mikroorganizmami vo včasných fázach postnatálneho vývoja negatívne ovplyvňuje vývoj imunitného systému. Nie je však celkom jasná kauzalita medzi užitím antibiotík a vznikom astmy. Možno ide o dva javy, ktoré majú spoločnú patogenézu a určité podmienky vyžadujú či už včasnú preskripciu antibiotík (v život zachraňujúcich indikáciách) alebo začiatok vývoja bronchiálnej hyperreaktivity.
Autori štúdie aj diskutujúci odborníci zdôrazňujú, že toto zistenie by nemalo byť dôvodom na odmietanie preskripcie antibiotík, ak si to zdravotný stav kojenca vyžaduje. Výsledky sledovania by však mali byť dôvodom k dôslednému zvažovaniu pomeru rizika k benefitom v dané situácii. Ide teda tiež o varovanie pred zneužívaním antimikrobiálnej terapie.
Čo štúdia priniesla? V retrospektívnej štúdii bola sledovaná kohorta 1,6 milióna detí narodených od 1.1.1999 do 31.12.2006. Z nich bolo do štúdie zaradených 62 576 detí, ktoré užívali v prvom roku života antibiotiká a boli kontinuálne sledované minimálne do veku päť rokov. Hlavným cieľom bolo zistenie asociácie medzi užívaním antibiotík v prvom roku života a vznikom prechodných piskotov do troch rokov, astmy po treťom roku a astmy (neskorého typu), ktorá začala pred tretím rokom života a pokračovala najmenej po treťom roku (perzistujúca). Zároveň bol sledovaný výskyt respiračných infektov u týchto troch typov astmy.U sledovaných detí sa objavili prechodné piskoty v 8,7%, neskorá astma v 10,3 % a perzistujúca astma v 9,5%. Zhruba 20% detí prekonalo minimálne jednu infekciu dolných dýchacích ciest a 44% infekcií horných dýchacích ciest.Podľa štatistických údajov bolo použitie antibiotík spojené v prvom roku života s dvojnásobným rizikom prechodných piskortov a 1,6-krát vyšším rizikom perzistujúcej astmy. Zo súboru boli vyradené predčasne narodené deti a deti s cystickou fibrózou. Infekcia dolných dýchacích ciest v prvom roku života bola spojená so šesťnásobne vyšším rizikom prechodných piskotov a päťnásobne vyšším rizikom perzistentnej astmy.Ďalším zaujímavým tvrdením autorov štúdie je deklarácia vyššieho výskytu astmy u mestských detí v porovnaní s deťmi z vidieka. Odôvodňujú to zvýšeným kontaktom vidieckych detí s väčším počtom patogénnych faktorov, napríklad zvieracích alergénov a mikroorganizmov, čo je jedna z variánt hygienickej hypotézy astmy. Napriek intenzite a dĺžke trvania výskumu alergií a astmy sa zdá, že sa ešte dlho ani nepriblížime k jadru problému.
Štúdia si iste nájde mnoho kritikov. Z pohľadu českých pneumológov a alergológov nie je zo štúdie úplne jasná diagnóza astmy pred potvrdením bronchiálnej obštrukcie pri spirometrii, čo vyžaduje dobrú spoluprácu dieťaťa (4-5 rokov). Nemožno jednoznačne tvrdi, že uvedené výsledky sú vzhľadom k rozdielnym diagnostickým kritériám platné aj pre Českú republiku.
Zdroj: prevzaté a preložené so súhlasom Medical Tribune.cz
Foto: Medical Tribune.cz, fotolia.com
