Všeobecná zdravotná poisťovňa podľa svojej hovorkyne Petry Balážovej nad takýmito krokmi neuvažuje, k neplatičom pristupuje individuálne. “Aj v prípade, ak je poistenec v zozname dlžníkov, môže mu VšZP uhradiť plánovanú zdravotnú starostlivosť,” priblížila. Poisťovňa tak robí v prípade, že by odloženie plánovanej zdravotnej starostlivosti mohlo viesť k zhoršeniu stavu pacienta, ako aj vtedy, ak má dlžník dohodnutý splátkový kalendár. “Aj v prípade liekov platí, že ak hrozí u pacienta, ktorý je dlžníkom, poškodenie zdravia, VšZP mu lieky uhradí,” doplnila.
Union zdravotná poisťovňa nekonkretizovala, či podobné opatrenie plánuje, alebo nie. “Union ZP hľadá efektívne a účinné nástroje na zlepšenie výberu poistného, čo je aj úlohou zdravotnej poisťovne,” reagovala jej hovorkyňa Judita Smatanová.
Zdravotným poisťovniam chýbajú v dôsledku nedoplatkov stovky miliónov eur. Samoplatitelia a zamestnávatelia im ku koncu minulého roka dlhovali asi 390 miliónov eur. Ide takmer o desatinu zdrojov v systéme verejného poistenia. Dlžníci ignorujú svoju povinnosť platiť odvody napriek tomu, že im to káže zákon. Podľa aktuálne platnej legislatívy im má byť poskytnutá len urgentná zdravotná starostlivosť.
Najčastejšími neplatičmi podľa Dôvery nie sú sociálne odkázaní ľudia alebo ľudia bez príjmov, 60 percent z nich majú tvoriť podnikatelia či živnostníci s priemerným mesačným príjmom nad 1200 eur. Rekordmanom je poistenec, ktorý má za desať rokov neplatenia dlh asi 18.000 eur. Medzi dlžníkov nepatria dôchodcovia, študenti, nezamestnaní i deti do 18 rokov. Rovnako zamestnanci, ktorým by mal odvody platiť zamestnávateľ, ale nerobí tak.