V nedeľu 25. októbra 2015 sa uskutoční prechod na zimný čas – ručičky hodín si posunieme dozadu a noc bude o hodinu dlhšia. Aké môže mať posun času dôsledky, vysvetľuje MUDr. Eva Feketeová, PhD. z Neurologickej kliniky Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach a UNLP Košice.
„Aj keď tento posun vnímajú ľudia zvyčajne lepšie, ako náhle skoršie vstávanie na jar súvisiace s prechodom na letný čas, ani táto zmena nemusí byť bez následkov na ľudský organizmus. Posun času znášajú horšie najmä citlivejší jedinci, pre ktorých sa môže spájať so zhoršením koncentrácie a zvýšenou únavou, zvlášť u detí a starších ľudí.
Je známe, že jestvujú dva typy ľudí – takzvané ‚sovy‘, ktoré si sú čulé do neskorých nočných hodí, zatiaľ čo si ráno radi dlhšie pospia a potom ‚škovránky‘, pre ktorých je naopak typické včasné ranné prebúdzanie a dlhé neponocovanie. Tento jesenný posun vnímajú horšie ľudia zvyknutí ukladať sa do postele skôr, zatiaľ čo pre tých, čo majú problém s ranným vstávaním, je zas horší jarný posun času,“ vysvetľuje MUDr. Eva Feketeová, PhD., podľa ktorej by bolo z pohľadu spánkovej medicíny lepšie čas neposúvať.
„Stav spánku charakterizuje spomalený rytmus dýchania, tepu srdca a nižšia citlivosť na vonkajšie podnety. Je to pravidelný stav odpočinku u ľudí, ale aj iných cicavcov a ďalších živočíchov, ktorý zabezpečuje regeneráciu organizmu. Jeho nedostatok sa negatívne podpisuje na duševnom i telesnom stave človeka a prejavuje sa psychickou a fyzickou vyčerpanosťou. Dôsledkom bývajú často bolesti hlavy, poruchy myslenia a pamäte, nepokoj, zmeny nálady alebo depresie. Ľudí trpiaci nespavosťou častejšie trápi zvýšený krvný tlak a sú náchylnejší na infekcie,“ konštatuje MUDr. Eva Feketeová, PhD.
Poruchy spánku môžu byť rôzne a často sú dosť bizarné. Patrí medzi ne napríklad syndróm nepokojných nôh, nočné škrípanie zubami (bruxizmus), spánkové apnoe, pri ktorom dochádza počas spánku k opakovaným zástavám dychu, či parasomnie spojené s abnormálnym pohybom v podobe námesačnosti alebo s agresívnym správaním pri narušení REM fázy spánku. Novodobým fenoménom je problém adolescentov a mladých dospelých jedincov, ktorí si posúvajú zaspávanie na skoré ranné hodiny a spánkovú periódu na dennú dobu (syndróm oneskorenej spánkovej fázy).
Medzi veľmi zriedkavé ochorenia patrí narkolepsia, pri ktorej človek stráca kontrolu nad stavom bdenia a upadá do spánku nechtiac aj počas dňa a v rôznych situáciách. Naopak, najrozšírenejším poruchou spánku je nespavosť.
„Dĺžka spánku potrebná na dobrú regeneráciu organizmu je veľmi individuálna. „Zvyčajne sa pohybuje medzi 6-8 hodín denne, ale pokiaľ dlhší či kratší spánok nie je spojený s ťažkosťami ako sú únava, vyčerpanie, poruchy koncentrácie a pamäti, nemusíme sa preto ešte znepokojovať ani ho umelo ovplyvňovať liekmi. V opačnom prípade je však vhodné obrátiť sa na odborníkov,“ dodáva MUDr. Eva Feketeová, PhD.
Čo vplýva na dobrý spánok:
K dobrému spánku prispieva mnoho faktorov, medziiným pravidelné cvičenie a šport, zdravý životný štýl (žiadny alkohol, kofeín a cigarety), málo stresu, pohodové životné tempo, relax, pohodlná posteľ, tmavá a chladnejšia miestnosť, skorý budíček, pohodlná poloha pri spánku, bylinkové čaje alebo preparáty (valeriána, chmeľ, medovka, materina dúška), vôňa levandule či teplý kúpeľ.
Pokiaľ však trpí človek dlhodobo nespavosťou, alebo inou poruchou spánku, mal by vo vlastnom záujme vyhľadať odbornú pomoc, pretože a neliečené poruchy spánku znižujú kvalitu života, sú zdrojom zníženého spoločenského a pracovného uplatnenia a tiež častou príčinou dopravných a priemyselných nehôd.
Zdroj: LF UPJŠ v Košiciach
Foto: fotolia.com
