” Príležitosti, medicínske výsledky a životné očakávania sú dnes väčšie ako kedykoľvek predtým. Predpovede, že globalizácia bude ´prílivom, ktorý vynesie všetky lode’, sa nevyplnili, ” povedala Dr Margaret Chanová, generálna riaditeľka Svetovej zdravotníckej organizácie počas zahájenia kongresu svetovej organizácie praktických a rodinných lekárov WONCA. Vltava za pár dní po povodniach ešte ani nestačila opadnúť a slnečná Praha sa 25. až 29. júna na krátky čas stala Mekkou globálnej primárnej starostlivosti – do Európy sa WONCA vrátila po 15 rokoch , na jubilejný 20. stretnutie s mottom “family medicine – care for generations” .
“Sú krajiny, kde rodinní lekári riešia 95 percent problémov, ale spotrebujú len päť percent nákladov. Stali sa sprievodcami pacienta a základným spojovníkom kontinuity starostlivosti. Ľudia chcú byť liečení ako ľudia, nie ako súbory orgánov. Medzi vyspelými technológiami sa pritom tak ľahko stráca dôstojnosť … Žiadny počítač nenahradí vzťah medzi lekárom a pacientom. Je to na vás – práve vy kultivujete ľudskú časť medicíny,” apelovala na účastníkov kongresu Dr Chanová. ” Zdravotné systémy sú sociálnymi inštitúciami. Robia oveľa viac než dodávku detí a tabletiek, ” povedala.
Vo svojej reči priebežne upozorňovala na ostrý kontrast nerovností medzi ľuďmi i zdravotnými systémami naprieč planétou. Politici sa podľa jej slov všade stretávajú s podobnými problémami: čelia stúpajúcim očakávaním verejnosti v otázke zdravotnej starostlivosti, šetrí náklady a škrtajú v štátnych rozpočtoch. Pokroky v medicínskej technológii prispievajú k stúpajúcim výdavkom. “Na rozdiel od televízorov s plochou obrazovkou alebo mobilných telefónov, kde sa nové produkty stávajú lacnejšími a dostupnejšími, pokroky v medicínskej technológii sa takmer vždy vyšplhajú na vyššiu cenu a kladú vyššie nároky na užívateľa. Skutočnosť, že mnohí odborníci si nie sú vedomí nákladov na testy a zákroky, prispieva k problému neudržateľnosti.”
Svoje prelomové posolstvo vyslala aj OSN
Dr Chanová sa zmienila o zasadnutí na vysokej úrovni venované prevencii a kontrole neprenosných chorôb , ktoré sa konalo na pôde Organizácie Spojených národov v roku 2011. “Toto konanie bolo prelomovou udalosťou, ak ide o zvyšovanie politického povedomia o zdravotných problémoch, ktorým svet čelí v 21. storočí. Oblasť zdravia sa všade stretáva so starnutím populácie, s rýchlou urbanizáciou, globalizáciou a nezdravým životným štýlom. Pod týmto tlakom už neprenosné ochorenia predstihli infekčné v úlohe najväčších zabijakov na svete. Tie, ktoré sme kedysi považovali za blízkych spoločníkov bohatých spoločností, ako sú kardiovaskulárne a onkologické ochorenia či diabetes, teraz rozvojový svet zaťažujú najviac. Svet, kde ľudia ochorejú skôr, stávajú sa nemocnejšími a umierajú skôr ako ich náprotivky v bohatých krajinách. Nevyvážený nárast týchto chorôb určite spôsobí, že zvýšenie svetovo neprijateľné sociálnej nerovnosti postúpi ešte ďalej. Ide o choroby, ktoré prelamujú breh, ” konštatovala Dr Chanová. Pripomenula však, že problémy s nákladmi v zdravotníctve majú aj najvyspelejšie ekonomiky sveta. ” Napríklad výdavky na onkologickú starostlivosť sa stali neudržateľné aj pre najbohatšie krajiny, kde klinická starostlivosť vytvára prebytok – prebytok diagnostických testov, nadmerné zákroky a prebytok nádeje pacientov v terminálnom štádiu ochorenia aj ich rodín. ”
Odvolala sa na politické vyhlásenie prijaté OSN na uvedenom stretnutí s diskusiou o neprenosných chorobách, že základným kameňom globálnej odpovede musí byť prevencia. “Rastie zhoda, že spôsob myslenia, ktorý riadi zdravotnú starostlivosť a organizáciu zdravotníctva, sa musí od základu zmeniť. Zdravotnícke profesie sa odklonili od historického kurzu, prestali sa cítiť členmi rodín a komunít. Zdravotná starostlivosť sa musí vrátiť k základom. Úlohou rodinných lekárov je byť vychádzajúcimi hviezdami v ére nerovnosti, ” povedala na záver.
Neopakovateľné stretnutie s výnimočným poslaním
“Podobnú mimoriadnu udalosť za svojho profesionálneho života už nezažijeme , ” začal tlačovú konferenciu bezprostredne predchádzajúcu slávnostnému zahájeniu kongresu doc . MUDr . Bohumil Seifert, Ph.D., predseda organizačného výboru. “Organizovanie svetovej konferencie je vyvrcholením úsilia a emancipácie celej generácie praktických lekárov Slovenskej republiky, poznačenej dlhým obdobím menej významné úlohy v zdravotníckom systéme. Svetová konferencia môže byť tou najvyššou motiváciou pre profesionálny rozvoj praktických lekárov a zvyšovanie kvality starostlivosti o pacientov.” Pripomenul motiváciu predviesť ambiciózny tvár všeobecného lekárstva, odboru s veľkými možnosťami. “Priali by sme si, aby konferencia bola vnímaná ako signál k verejnosti, že praktické lekárstvo je jedinečným a kľúčovým odborom medicíny, ktorého obrovský potenciál u nás nie je dostatočne využívaný. Praktické lekárstvo je schopné prispieť k efektívnemu riešeniu mnohých problémov súčasného i budúceho zdravotníctva. Silná primárnej starostlivosti znamená kvalitné a zaplatiteľné zdravotníctvo. Všeobecní lekári, ktorí sa na kongres do Prahy zišli, dokazujú, akú obrovskú silu má primárna starostlivosť,” narážal na veľkoleposť akcie, ktorú dokazuje viac než 3600 registrovaných účastníkov a prednášajúcich zo 106 krajín i veľmi rozmanitá skladba vedeckého programu. Svetovosť konferencie dokazuje aj fakt , že viac ako štvrtina zúčastnených do srdca Európy zavítala z iných svetadielov.
Prezident WONCA: “Učme sa od rozvojových krajín!”
Hlavné poslanie WONCA aj tento rok spočívalo v niečom celkom inom, než býva zvykom u podobných medzinárodných podujatí. Zástupcovia vyspelých krajín tu neboli na to, aby poučovali menej rozvinuté, ale aby sa od nich aj sami priučili. “Účelom stretnutia WONCA je snaha inšpirovať a učiť sa jeden od druhého,” uviedol prezident WONCA prof. Richard Roberts zo Spojených štátov. “Čím menej je vaša krajina rozvinutá, tým viac sa musíte spoliehať sami na seba. Potom je tu protipól – ak máte zdrojov príliš, začnete robiť nezmysly, treba vyšetrovať vyvrtnutý členok magnetickou rezonanciou. Často sa stáva, že lekári nevidia pacienta skôr ako po sérii vyšetrení zobrazovacími metódami. Od rozvojových krajín sa môžeme veľa naučiť – napríklad v oblasti nastavenia priorít. ”
Na dokreslenie obšírne opísal nezabudnuteľný zážitok z niekoľkodňové návštevy kolegu v ťažko dostupnej horskej oblasti v Tadžikistane, ktorá pre prof . Robertsa znamenala aj prvé stretnutie s dieťaťom chorým aktívnou poliomyelitídou. “Na tomto lekárovi ľudia doslova lipli. Bolo úžasné vidieť ho pri práci. Jeho návšteva v rodine tohto 14-měsíčního pacienta pre mňa bola niečím, čo by som prirovnal k zážitku z vrcholného umeleckého výkonu – v jedinej chvíli spojil všetko, čo vedel a vedel o chorobe, pacientovi, jeho rodine i komunite. V jedinom okamihu poskytoval všetko, čo rodina tak zúfalo potrebovala – okrem lekárskych rád aj nádej. Zvolil najlepšiu terapiu – v nesmierne obmedzených podmienkach urobil to najlepšie, čo sa pre chorého urobiť dalo, ” vyznal sa z obdivu prof. Roberts.
Pomaly sa tak dostal k ďalšej horúcej téme, ktorá okrem iného aj v Českej republike zdravotníctvo sprevádza. “Svojim pacientom tento lekár slúži prakticky neustále, a to pri mesačnom plate 35 až 50 dolárov,” konštatoval prof. Roberts. “Praktické lekárstvo nie je o peniazoch. Keby bolo, všetci všeobecní lekári z rôznych kútov sveta by už dávno nasadli do lietadiel do Amsterdamu alebo Londýna, ” pokračoval. USA podľa jeho slov vydávajú na zdravotníctvo 18 percent hrubého domáceho produktu, na jedného Američana to činí 8000 dolárov ročne. “To sú obrovské výdavky. A napriek tomu sa v rebríčku krajín porovnávajúcich výsledky zdravotnej starostlivosti umiestňujeme na 31. mieste, to znamená, že tridsiatka krajín úspešnejšie zlepšuje zdravie svojich obyvateľov. Máme pritom k dispozícii všetkých mysliteľných špecialistov, nemocnice a technológie, napriek tomu si rad aj podstatne chudobnejších krajín vedie lepšie. Hlavný dôvod spočíva v jednom – majú silných praktických lekárov. “Podľa prof. Robertsa platí, že čím viac peňazí sa vloží do primárnej starostlivosti, tým lepšie sa bude dariť zdravie obyvateľov zlepšovať. “Je ale treba sňať praktikom putá, ktoré ich zväzujú,” vyslal nepriamy odkaz. “Praktickí lekári musia dostať široké kompetencie a možnosť poskytovať širokú škálu služieb a mať rešpektované miesto vo výskume a vzdelávaní. Ak sa im v tom dostane podpory, bude sa pacientom dariť lepšie, a to za nižšie náklady,” dodal.
L. Heger : “Odchádzam s čistým svedomím.”
Vlastné otvorenie kongresu spočívalo na ministrovi zdravotníctva v demisii doc. MUDr. Leošovi Hegerovi, CSc. “V našej krajine, ako možno viete, práve svoje pôsobenie končí vláda, ktorej som členom. Som rád, že sa lúčim práve tu,” povedal na úvod. “Praktických lekárov si veľmi vážim. To oni robia základnú diferenciálnu diagnostiku, ich správne rozhodovanie je preto extrémne dôležité.” Odmietol, že by praktické lekárstvo v nejakom ohľade predstavovalo okrajový odbor. “Aj u nás existujú pracoviská, ktoré ukazujú, že tento odbor je otvorený veľkým inováciám a ponúka významný prínos aj na vedeckej úrovni,” priblížil svoj postoj k všeobecnému lekárstvu. “V tomto smere odchádzam s celkom dobrým svedomím. Nepodarilo sa nám nič dramatické, ale rozhodne sme sa celé tri roky snažili o týchto veciach hovoriť. Najnovšie aktivity boli smerované cez Štátny ústav pre kontrolu liečiv, pričom ministerstvo veľmi podporovalo, aby sa rozšírili kompetencie praktikov pri predpisovaní liekov, ” uviedol minister v demisii L. Heger na tlačovej konferencii pred začiatkom kongresu a dodal, že v aktualizovanom zozname výkonov budú upresnené tie, ktoré by mohli vykonávať aj praktici. Ďalej hovoril o svojej snahe o zmenu v systéme platieb – bol by rád, aby postupne klesal podiel paušálnej platby a viac platieb bolo za vykonané výkony. “Praktici by mali byť finančne motivovaní napríklad k návštevám pacientov aj v neskorých popoludňajších hodinách, uľavili by tým záchrankám. Pokiaľ viem, Spoločnosť všeobecných lekárov pracuje na návrhu, čo všetko by praktickí lekári mohli robiť,” opísal. Ocenil úlohu praktikov v prevencii, poisťovne by sa podľa neho mali snažiť napríklad zaviesť sledovanie nákladov u jednotlivých praktikov v zmysle skutočného množstva čerpania starostlivosti registrovanými pacientmi. “Myslím si, že ak je praktik dosť aktívny, to znamená, že iniciatívne pozýva pacientov a oni k nemu chodia, rozhodne šetrí zdravotné poistenie viac ako ten, ktorý je aktívny málo a ľudia skôr než k nemu chodia k špecialistom,” zhrnul.
esr
Zdroj: http://www.zdravky.cz/kongresovy-list/aktualne/wonca
Ilustračné foto: internet
