V marci tohto roka odobrala nórska sociálna služba v Lillerhammeri plne dojčené dva a pol mesačné dievčatko nórsko-slovenskému páru, bez toho, aby k tomu boli akékoľvek zjavné dôvody.
Barnevern tento krok písomne zdôvodnil obavami nad nedostatočným očným kontaktom dieťaťa s matkou; matka je po prekonanom zápale mozgových blán nepočujúca. Úradníkom sa tiež nepáčilo odmietnutie pobytu v centre pre rodiny s deťmi a vyslovili obavu, že rodičia s dieťaťom odcestujú na Slovensko, kde by ich ťažko dohľadávali. Dieťa rodine násilne odobrali deň pred príletom babičky zo Slovenska, ktorá rodine prišla po reakcii na obavy Barnevernu pomáhať.
Rodičia majú povolené stretnutia raz za 14 dní na jednu hodinu vždy na inom mieste. Mamičke bolo počas schôdzky umožnené dieťa nadojčiť iba raz. Slovenská republika k prípadu už intervenovala.
Zástupcovia Českého petičného výboru na podporu rodiny Michalákovej, ktorí podobné prípady dlhodobo evidujú, môžu vierohodnosť informácií potvrdiť. S rodinou sú v priamom a v nepretržitom kontakte. Mali možnosť do písomného rozhodnutia nórskej sociálnej služby nahliadnuť. Informácie o prípade petičný výbor zverejňuje so súhlasom rodiny.
“Zo všetkých príbehov, o ktorých sa vďaka sieti medzinárodných kontaktov dozvedáme, je tento najotrasnejší. Vo všetkých doteraz známych prípadoch sa nórski úradníci aspoň snažili hľadať závažné dôvody a ak sa nepreukázali, prichádzali s dôvodmi náhradnými . Tu sa ale Barnevern doznal, že keď chce dieťa rodine vziať, proste to urobí. Bez zjavného dôvodu odobrali zdravé plne dojčené bábätko šťastným prvorodičom, ktorí sa navyše mohli oprieť o pomoc babičky, “komentuje prípad členka Výboru pre petície a právnička Dora Boková.
Pavel Hasenkopf dodáva, že rodina pritom so sociálnymi pracovníkmi od začiatku spolupracovala.
“Máme k dispozícii detailný zoznam pravidelných a nenahlásených (i nočných) návštev, ktoré v rodine pracovníčka Barnevernu absolvovali a ktorými rodinu začali okamžite po narodení dieťaťa obťažovať. Rodina postupovala podľa ich inštrukcií, “hovorí Hasenkopf. Obavy z novorodeneckej žltačky rodičia vyvrátili dohodnutými kontrolami a krvnými testami u lekára. Odmietli síce presun do špeciálneho centra určeného na pozorovanie rodín, pretože handicap mamičky nevideli ako pádny dôvod a otec by musel denne dochádzať niekoľko hodín do práce, dohovorili sa ale s babičkou zo Slovenska, že sa k nim presťahuje a bude rodine pomáhať. Vrcholom je, že proti matke použili jej vlastné detstvo, pretože sama od svojich dvoch rokov vyrastala v nórskej pestúnskej starostlivosti – ako posledný argument figuruje v správe obava o jej psychické zdravie. Ďalšie dôvody Barnevern neuvádza.
Slovensko už v prípade intervenovalo a požiadalo príslušný nórsky súd, aby Slovenskú republiku pripustil ako samostatnú stranu v konaní, v ktorom sa bude rozhodovať o odvolaní rodičov proti rozhodnutiu lillehammerského Barnevernu. “Intervenciu slovenského Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže vnímam ako určitú formu diplomatickej ochrany, hoci nejde o diplomatickú ochranu v tom nejstriktnejším slova zmysle, ostatne, takto je to praktickejšie,” dodáva Pavel Hasenkopf.
Komentár poslankyne Jitky Chalánková: “Nevieme, ako na túto iniciatívu Slovenska Nóri zareagujú. Je ale dobre, že slovenský štát sa za rodinu okamžite postavil a zvolil k tomu takto silný nástroj, hoci dieťa sa narodilo do zmiešanej nórsko-slovenské rodiny. Je to príležitosť na spoluprácu Česka a Slovenska a k spoločnému tlaku na Nórsko, ktoré v oblasti práv dieťaťa a rodiny dlhodobo porušuje medzinárodné právo. ”
Prvý súd čaká rodinu začiatkom júna. Na podporu rodiny vznikli na Slovensku špeciálne stránky na sociálnych sieťach a na prípad chce upozorniť aj nezisková organizácia Deti patria rodičom 30. mája 2015 pred nórskou ambasádou počas chystaných celoeurópskych protestov proti praktikám nórskej sociálnej služby.
Čo vyplýva z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
Akékoľvek rozdelenie rodiny predstavuje závažný zásah do práva na rodinný život a preto sa musí opierať o dostatočne závažné a pádne argumenty motivované záujmom dieťaťa (viď Scozzari a Giunta proti Taliansku, rozsudok veľkej komory z 13. júla 2000, ods. 148). ESĽP zdôraznil, že úlohou orgánov sociálnej starostlivosti je pomáhať osobám s problémami a poskytovať im poradenstvo o rôznych možnostiach ako preklenúť ich ťažkosti. V prípade zraniteľných jednotlivcov sú orgány povinné poskytovať osobitnú starostlivosť a zvýšenú ochranu.
Odobratie dieťaťa do náhradnej starostlivosti je úplne najkrajnejšie opatrenie a spravidla vyžaduje, aby vnútroštátne orgány prijali iné opatrenia, pokiaľ nimi možno dosiahnuť sledovaný cieľ (viď Kutzner proti Nemecku, rozsudok z 26. februára 2002, ods. 75).
O porušení práva na rodinný život dospel ESĽP k záveru v prípadoch, keď dieťa nebolo urýchlene po prešetrení navrátené do starostlivosti rodičov a orgány prijali aj ďalšie neprimerané opatrenia, pretože dieťa zverili do pestúnskej starostlivosti cudzím ľuďom, keď mohlo byť zverené príbuzným a premiestnili celú rodinu kvôli vyšetreniu ďaleko od ich domova (viď A. D. a O. D. proti Spojenému kráľovstvu, rozsudok z 16. marca 2010, ods. 85 – 94).
Zároveň ESĽP V prípade Olsson proti Švédsku (rozsudok z 24. marca 1988, ods. 81) uviedol, že odobratie dieťaťa do náhradnej starostlivosti by malo byť považované za dočasné opatrenie, ktoré bude ukončené hneď, ako to okolnosti dovolia a každé vykonané opatrenie musí byť v súlade s hlavným cieľom, ktorým je spojenie biologického rodiča s jeho dieťaťom.
OZ Deti patria rodičom:
na záver snáď môžeme dodať jediné, že nad prípadmi ako je tento ostáva normálnemu človeku rozum stáť a pýtame sa, ako je niečo také vôbec možné?! Je to o dôvod viac, prečo ďalej bojovať za nápravu (nielen) nórskeho sociálneho systému.
Autori: Zlatka Mandáková, Monika Onderková
Zdroj: sme.sk
Foto: sme.sk
