Na nedávnych štátniciach z anglického jazyka sme mali úlohu v rámci jedného cvičenia, ktorá znela: „Čo si myslíte o podvádzaní študentov pri skúške?“
Doposiaľ som sa nad tým hlbšie nezamýšľala a brala som to ako vec, ktorá je častá asi ako prázdne sľuby politikov, no nasledujúce dni mi to predsa len začalo vŕtať v hlave. Nikdy som sa neučila každú sekundu voľného dňa a ten čas na dlhšie vyspávanie či jednu časť seriálu tam vždy bol, no zariadila som si to tak, aby som sa stihla naučiť všetko potrebné, resp. to najdôležitejšie ak sa stalo, že do skúšky ostávali tri dni a 500 stranová kniha predo mnou.
Pokojne ma môžete označiť za bifľošku, no ešte sa nestalo, aby som na nejakú skúšku či len písomku kráčala s ťahákom v ruke/v mobile/na kalkulačke/na lavici/pod sukňou a podobne. Jednoducho som si povedala, že ak to budem vedieť (vďaka svojej hlave), tak to urobím, a ak nie, tak si tie vedomosti do svojej hlavy doplním.
Pretože veľa študentov zabúda na dosť dôležitý fakt… už si neplníme povinnú školskú dochádzku, naši rodičia nás nemôžu prinútiť do ďalšieho štúdia. Aj keď poznám prípady, v ktorých sa donucovací prostriedok aplikoval, no tomu zodpovedná aj realita – počas troch rokov tretia vysoká škola. No aby som sa vrátila k pointe – vysoká škola je o vašom výbere. Vy si máte vybrať, čo vás zaujíma a čo chcete študovať a keď ste si to vybrali, prečo sa sťažujete aké je to všetko zlé? Nepáči sa vám? Tak odíďte. Aký zmysel ma zaoberať sa niečím, o čom si nechcete zistiť viac a čo pre vás nemá ani len takú cenu, aby ste obetovali nejaký čas a naučili sa?
„Chyba nie je vo mne, ale vo vyučujúcom!“
Výhovorky? Nebudem klamať – aj z mojich úst vyšlo veľakrát niekoľko nahnevaných slov na toho či onoho vyučujúceho, ktorý sa rozhodol posudzovať svojich študentov na základe zlej nálady vyvolanej nepríjemnou hádkou s manželkou o to, kto kúpi večer rohlíky, no počas svojho štúdia som si všimla jednu základnú vec…. berte veci od iných študentov s rezervou!
Ani neuhádnete koľkokrát som počula slová typu „na hentú pozor, nedáva skúšku dievčatám“ alebo „u neho nezáleží či to vieš alebo nie, rozhoduje jeho nálada“ a podobne. A viete čo je mojou odpoveďou?
Pokiaľ sa človek naučí a venuje čas aj pochopeniu danej problematiky, tak sa síce môže stať, že ho vyučujúci pošle domov kvôli nezodpovedanej otázke, ktorú položil len tak z trucu, no vo väčšine prípadov sa to nestane. Súhlaste či nesúhlaste, kedykoľvek som počula niekoho nadávať na daného profesora/profesorku, zväčša sa jednalo o študenta, ktorý sa sťažoval aj na nedovarené zemiaky na obede, vyznačoval sa nie príliš vzorným učením a zastával myšlienku typu „však nejako sa už tým skúškovým preplaziť musím!“
Autor: Miška Rybárová
Foto: sme.sk
