Som obyčajná sestrička v nemocnici. Nepoznám pokrútené paragrafy, vytáčajú ma neustále zvyšujúce nároky na moju prácu a musím platiť hypotéku…
Podala som výpoveď, lebo sa takto ďalej pracovať nedá. Starám sa o 26 pacientov, mnohí z nich sú uviaznutí na lôžku a priznávam, nestíham. Som bleskozvod, ktorý znáša všetky výčitky pacientov a ich rodinných príslušníkov na zlú starostlivosť, ktorú ani v najmenšom nedokážem z objektívnych príčin ovplyvniť.
Podala som výpoveď, lebo sa takto ďalej žiť nedá. Platím hypotéku, živím dve deti, starám sa o domácnosť. Chcem žiť dôstojne, a za cenu dlžôb sa mi to darí. Dokedy, to neviem.
Včera som podala výpoveď a podpísala klauzulu o troch tisíckach. Odborové predáčky ma presvedčili, že je to nevyhnutné a spoločný boj dotiahneme do úspešného konca. Verím im, ako verím sebe, lebo tento stav je ozaj neúnosný. Denne chodím do práce na dvanásť hodín, mám problém si vybrať dovolenku, a aj tak nič nestíham. Ani v práci, ani doma. Každý tretí deň vidím vo večerných správach ako niekto drancuje zdravotníctvo, ako sa nakupujú predražené prístroje, ako zlyháva zdravotná starostlivosť, napriek tomu, že pľujem v práci krv, nestíham a na nič nie sú peniaze…
Som obyčajná sestrička v nemocnici. Dnes mi personálne oznámilo, že mi ponúkajú nový platobný dekrét, kde budem mať o dvadsať-tridsať eur v čistom viac… Váham. Kolegyňa je obdivuhodná, vytrvalo trvá na svojom, vždy bola rebelka. Mňa však viac zaujíma ako poplatiť všetky účty a dať deťom všetko potrebné. Moje odhodlanie dostáva trhliny. Sťahujem výpoveď. Riaditeľ tvrdí, že ma právne ochráni od troch tisícoch a keďže nežijem v bohatom kraji, obávam sa o budúcnosť. Uznávam, nemám čo ponúknuť na trhu práce. Som obyčajná sestrička, viem sa starať o pacientov, myslím, že som ľudská a majú ma radi. Neviem nič iné robiť. Nikdy som to neskúsila. Bojím sa.
Viem však jedno. Zajtra budem banovať. Budem banovať, že som povýšila prachbiedne starosti oproti vyšším záujmom. Možno som mohla aj vlastným pričinením vybojovať lepšie podmienky v práci, ktoré by pomohli aj mojim pacientom… Keby nebolo tej nešťastnej klauzuly o troch tisíckach… Možno by som bola odvážnejšia… Ja však nemám odvahu ani schopnosti na zmenu systému, preto chodím voliť svojich zástupcov. Tí sa už 25 rokov vyhovárajú a nemajú odvahu, presne ako ja. Zajtra budem banovať a dúfať, že napokon neprehrám na celej čiare.
Prehrám. Hoci zase pôjdem voliť. Som v pasci…
Autor: Miroslav Makyta
Zdroj: sme.sk
Foto: sme.sk
