Systém zdravotného poistenia trpí vážnou schizofréniou. Pod jednou strechou tu fungujú rozdielne zdravotné poisťovne. Spoločné majú hádam len to, že sú zriadené na základe rovnakého zákona.
Vedľa seba pôsobia štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa a súkromné Union a Dôvera. Podľa zákona zdravotné poistenie vykonávajú zdravotné poisťovne. Každý občan je im povinný platiť poistné. Povinné zdravotné poistenie poskytuje poistencom verejnú zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s tým.
Poistenec, ktorý neplatí poistné, má právo len na úhradu neodkladnej starostlivosti. Túto uhrádza zdravotná poisťovňa s najväčším počtom poistencov, čiže štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa – VšZP (vyše 3,3 mil. poistencov). Náklady vzniknuté s takýmto neplatičom pre VšZP jej uhradí pri prvom poskytnutí neodkladnej starostlivosti štát. Takže sa to preplatí zo štátnej kasy. A v tomto je tá ťažká schizofrénia systému zdravotného poistenia. Solidárnosť ťahá štát a ostatní si mastia vrecká. Poďme sa bližšie pozrieť ako to skutočne funguje v oboch prípadoch zdravotných poisťovní.
1.Štátna VŠZP reprezentuje solidárny princíp. Vo svojom kmeni má všetkých dlhodobo nezamestnaných, deti, dôchodcov, telesne a duševne postihnutých, štátnych zamestnancov ako aj najslabšie sociálne skupiny. Je správne, že štát sa má postarať o tých najslabších a postihnutých, a preto je tu princíp solidárnosti namieste. Štát garantuje zdravotnú starostlivosť pre všetkých, a preto vlastní aj nemocnice, polikliniky, zdravotné ústavy a ostatné zariadenia. V nich by sa malo poskytovať gro zdravotnej starostlivosti všetkých poistencov VšZP. VšZP plní sociálnu funkciu a tak nesie na svojich pleciach aj takých poistencov, o ktorých vôbec nestoja súkromné zdravotné poisťovne.
Ináč povedané štát je v oblasti zdravia dojná krava, ktorú sa snaží podojiť každý účastník systému zdravotného zabezpečenia. Mám tým na mysli nešetrné predpisovanie liekov, pochybné invalidné dôchodky, úplatky lekárom za poskytnuté služby, predpisovanie kúpeľných pobytov, zazmluvnenie lekárov a zdravotných zariadení do zdravotnej poisťovne a celková korupcia zdravotníctva. Ako sa hovorí: “Z cudzieho krv netečie.”
2. Súkromné zdravotné poisťovne. Nie je žiadnym tajomstvom, že majú svoj poistný kmeň zdravý, lebo si ho vyberajú. Tvoria ho takmer 2 milióny poistencov, ktorí predstavujú prevažne mladí a zamestnaní ľudia. Okrem zdravotného poistenia a poskytovaných služieb je ich základným princípom dosiahnutie zisku. Je preto celkom logické, že majitelia zdravotnej poisťovne investujú kapitál aj do zriaďovania nemocníc, polikliník, kúpeľov a sietí lekárni. Snažia sa, aby sa maximum lekárskej starostlivosti a predaj liekov vykonávali vo vlastných zariadeniach, ktorých výkony a služby materská zdravotná poisťovňa prepláca z poistného.
Z toho vyplýva, že sme sa ako poistenci stali súčasťou obrovského biznisu so zdravím, lekárskymi výkonmi a predajom liekov. Prečo si to myslím?
- Je tu zákon o povinnom zdravotnom poistení, podľa ktorého si každý občan musí platiť zdravotné poistné. Ináč povedané, toto podnikanie je garantované a požehnané štátom. Nemôžete z tohto systému vycúvať.
- Zdravotná poisťovňa má pravidelný a zákonom garantovaný stály príjem od všetkých poistencov kmeňa. Kto neplatí, musí zaplatiť navyše úroky z omeškania pod hrozbou vymáhania exekúciou. Žiadne problémy s neplatičmi.
- Keď sa peniaze neminú, lebo poistenci neboli chorí, poisťovňa má čistý zisk. Takže je to biznis ako remeň, ku ktorému sa len tak niekto nedostane a teda nemajú žiadnu konkurenciu. Je to jednoducho tutovka. Jediná konkurencia je VšZP, ale tá nemá na to možnosti, lebo kryje takzvanú socku.
- Tým, že súkromné zdravotné poisťovne vlastnia nemocnice, lekárne a polikliniky, tak vlastne točia peniaze vo vlastnom košiari. Takýmto spôsobom im rastie zisk aj z predaja lekárskych výkonov a z predaja liekov. Keď budú ľudia častejšie chorí, tak sa vytiahnu peniaze cez vlastné nemocnice a lekárne. Je to tak taký uzavretý kruh, ktorý generuje stále zisk, aj keby krompáče padali.
Teraz sa už vôbec nečudujem, prečo sa vo veľkom robí masívna reklama na rôzne lieky a očkovacie séra. Taktiež chápem, prečo sa čoraz častejšie propagujú v rôznych časopisoch preventívne prehliadky pred rakovinou, infarktom a mozgovými chorobami. Tieto služby sú totiž preplácané zo zdravotného poistenia. Týmto pravidelným „masírovaním a strašením“ ľudí zarábajú na zdravých aj na chorých.
Keď už vieme, že súkromné zdravotné poisťovne robia normálny biznis, tak by sa mali správať rovnako ako ostatné komerčné poisťovne. Každá komerčná poisťovňa, napríklad zákonné poistenie vozidiel motivuje vodičov bez nehody tým, že platia menej za poistné. To znamená, že by mala zdravotná poisťovňa dávať napríklad bonusy pre tých poistencov, ktorí nie sú tri alebo päť rokov po sebe chorí, nefajčia, športujú a udržiavajú si správnu váhu. Úsporu na odvodoch by mohli využiť na prevenciu proti ochoreniu. Iný prístup by mal byť k nezodpovedným poistencom, ktorí majú nadváhu, fajčia, často popíjajú a majú zlú životosprávu. Z toho dôvodu sú častejšie chorí. Tí by mali platiť vyššie odvody do zdravotnej poisťovne, lebo sú pre ňu rizikovejší. Aspoň by ich to donútilo začať sa starať o svoje zdravie.
Súčasný solidárny systém zdravotného poistenia je chorý, nesystémový a doslova zneužíva zdravotnú negramotnosť ľudí. Nemotivuje ich, aby sa začali starať o svoje zdravie. Systém zdravotného poistenia je momentálne nastavený tak, že čím viac sa budú ľudia starať o svoje zdravie, tým väčšie zisky budú mať zdravotné poisťovne. Keď ochoriete, tak tiež na vás zarobia. Pokiaľ budú ľudia zdravotne negramotní, budú pribúdať chorí poistenci, choroby a porastie aj biznis so zdravím.
Jediná cesta ako z tohto bludného kruhu vykľučkovať je, že prevezmete zodpovednosť za svoje zdravie na seba. Jediná možnosť je platiť čo najmenej za tie isté služby. Chcete vedieť ako na to?
Zoberieme si opäť ako príklad dvoch mladých ľudí po skončení vysokej školy, ktorí vyštudovali architektúru. Jeden sa zamestná ako projektant vo firme za hrubú mzdu 1500€, čo je v čistej mzde 830 €/mes. Žije ako bežný človek a stravuje sa tradičným spôsobom, čo mu spôsobí časom nadváhu a zdravotné problémy. Druhý mladý muž si založí živnosť a bude fakturovať firme 1500 €/ mesačne a začne sa starať o seba sám. Preberá zodpovednosť za svoje zdravie, stravuje sa racionálne, dodržiava pitný režim a pravidelne športuje. V našom príklade vychádzame z faktu, že neberieme do úvahy infláciu, takže sa nebude zvyšovať mzda a ceny zostanú na rovnakej úrovni ako dnes. Je to preto, aby sme si vedeli lepšie predstaviť ekonomickú situáciu, ktorá nastane.
Zamestnávateľ odvedie do zdravotnej poisťovne odvody vo výške 10 % t.j. 150 €. Potom za zamestnanca odvedie do zdravotnej poisťovne 4% t.j. 60 €. Celkom sa odvedie do zdravotnej poisťovne za zamestnanca 210 €/ mesačne. Tento zamestnanec teda za 40 rokov aktívnej činnosti odvedie štátu celkom 100 800 €. Vzhľadom na zdravotný stav občanov si podľa štatistických údajov na lieky pripláca občan v priemere 227€ ročne, čo je mesačne 19 €. Z uvedeného vyplýva, že zamestnanec je pre zdravotné poisťovne najlacnejšia dojná krava, ktorá mlieko dáva. Z pohľadu zamestnanca to je veľmi predražený výdaj, a preto sa po čase stávajú z dôchodcov chorí ľudia na pokraji chudoby.
Poďme sa pozrieť na druhého študenta, ktorý má živnosť. Rozhodol sa zobrať zodpovednosť za svoje zdravie do vlastných rúk. Do zdravotnej poisťovne odvádza odvody z minimálnej mzdy. Do zdravotnej poisťovne bude tak mesačne odvádzať 55 €. Celkom odvedie za 40 rokov podnikania do zdravotnej poisťovne len 26 400 €. V porovnaní so svojim kolegom zamestnancom mu zostane k dispozícii 74 400 € navyše, čo je 155 €/mes. Keby ich pravidelne odkladal do banky na terminovaný vklad 2%, tak za 40 rokov by mal na účte 115 587 €. V investičných fondoch by pri 6% úroku mal k dispozícii až 297 000 €. Z toho by starobný dôchodok bol doslova rajom na zemi. Dobrá životospráva a pravidelný pohyb mu zabezpečili dlhodobé zdravie a teraz si môže užívať exotické dovolenky, ako sme zvyknutí u západných dôchodcov. Prebratie zodpovednosti za zdravie a peniaze tvorí bohatstvo národa, ktorý sa dedí z pokolenia na pokolenie.
Keď sú jednotliví ľudia vzdelaní a zdraví, tak sú aj bohatí a potom je bohatý aj národ. Zdravie a peniaze sú nerozlučne prepojené. Vo vyspelých západných štátoch tvorí základ ekonomiky a zdravia ľudí vzdelaná stredná vrstva zložená z manažérov, zo živnostníkov, malých podnikateľov a rodinných firiem. Politici, zdravotné poisťovne a lekári sa stále snažia v ľuďoch prebúdzať ilúziu istoty zdravotného poistenia a lepšieho lekárskeho zabezpečenia. Napriek tomu rastie počet chorých, vážnych chorôb a ľudí závislých na liekoch. Treba si uvedomiť, že žijeme v kapitalizme, kde sa musí začať každý starať o seba. Dokedy ešte budeme počúvať tie prázdne reči o istotách a bezplatnej lekárskej starostlivosti pre všetkých? Dokedy budeme hasiť dôsledky nesprávnej životosprávy? Ak sa nezačnete starať o seba a svoje zdravie už teraz, systém zdravotného poistenia spôsobí, že skončíte nakoniec chorí a chudobní.
Autor: Ján Zbojek
Zdroj: sme.sk
Foto: sme.sk
