Práca v službách. Je jedno, či pracujete ako poštár, predavač, tréner, čašník alebo lekárnik. Ľudia budú stále rovnakí.
Veľa ľudí mi hovorí, že v službách by nechceli pracovať, že to musí byť náročné. ÁNO, JE TO NÁROČNÉ. Ale na druhej strane, keď Vám je ľúto ľudí v službách, prečo sa k nim nesprávate lepšie? Každému jednému človeku by som dala zažiť na vlastnej koži jeden deň práce s ľuďmi. Začali by ste si vážiť ľudskú prácu. Tu Vám priblížim pár typov zákazníkov (pacientov), ktorí vedia ľuďom v službách (v lekárni) “zlepšiť deň”.
Telefonisti
Vidíte ich už z diaľky. Telefón na uchu, rozpačité rozhadzovanie rukami. V kútiku duše dúfate, že prejdú len okolo alebo svoj telefonát ukončia pred vstupom do lekárne. Ale nie. Sebavedomo pokračujú ďalej, okoliu jasne dávajú cítiť, kto je tu “nad vecou”. Neuvedomujú si, že aj ostatní ľudia v lekárni sa krútiac hlavami nad nimi pohoršujú. Pristúpia k táre (názov pre pult v lekárni), bez toho aby prerušili svoj hovor, podajú recept alebo si vypýtajú liek, ktorý potrebujú. Keď sa snažíte prerušiť ich vášnivý telefonát, pretože im chcete vysvetliť dávkovanie liekov, tak sa urazia a zamrmlú do telefónu niečo v zmysle – musím končiť a prevracajú očami. Druhá skupina sa začne s vami hádať, že sa nemáme do nich starať a telefonujú si ďalej.
Vyčerpávači
Niekedy ani neprídu s cieľom niečo si kúpiť, prídu vás vyčerpať. Začína to témou počasie, povedia vám všetky svoje diagnózy, začnú sa sťažovať na politiku a nejdú sa zastaviť. Keď si niečo kupujú, nezabudnú komentár, aké je to drahé a koľko to stálo kedysi a zase začne kolobeh, že na vine je politika atď.. Nevadí im rad čakajúcich pacientov za nimi, idú si svoje a vôbec nechápu nenápadné signály, že už stačí. Keď sa ich konečne zbavíte, zaprisahávate sa, že nechcete robiť v službách a idete sa dozadu vydýchať.
Negativisti
Už sú známa firma, neustále chodia niečo reklamovať, na niečo sa sťažovať. Chodia cielene s tým, aby vám pokazili deň. Potom odchádzajú spokojní s úsmevom do ďalšieho obchodu. Niekedy mám pocit, že takýto ľudia ráno vstanú a robia si trasy, komu a kde pokazia deň.
Bio-eko-raw matky
Česť každej žene, ktorá donosí dieťa a dala by mu aj posledné. Chápem, že pre svoje dieťa chcú len to najlepšie, ale čo keď už túžba byť skvelou matkou hraničí s posadnutosťou? Dennodenne čítajú rôzne portály a dávajú si navzájom “skvelé” rady. Hľadajú pomoc v homeopatii, búria sa proti očkovaniu a božechráň, ak nesúhlasíte s ich presvedčením a odporúčate im niečo iné ako sa dočítali na “Ružovom sloníku”. V lekárni hľadajú čo najmenej škodlivé lieky, najlepšie “bio”, hľadajú rôzne zariadenia, ktoré by im mali uľahčiť materstvo. Výber cumľov a fliaš je úplna katastrofa, najlepšie keby bolo všetko eko. Čím vyššia cena, tým lepšie.
Muži všeobecne a muži pod papučou
Keď prídu do lekárne, aj zhruba vedia, čo prišli kúpiť, ale platí tu zlaté pravidlo; mužovi nikdy nedávaj na výber veľa produktov. Lebo nevie. Nevie sa rozhodnúť. Ale po menšom nasmerovaní ho dostanete kam chcete. Horší prípad je, ak je pod nadvládou svojej manželky alebo partnerky, ktorej musí zakaždým zavolať, aby mu schválila nákup. Ženy prosím nechajte svojich partnerov, aby sa samostatne rozhodovali a nerobte z nich panáčikov na šnúrke.
Frajeri
Prichádzajú a odchádzajú bez pozdravu. Vybavíte ich síce rýchlo, ale svojim správaním vedia pekne vytočiť. Peniaze vám hodia ako psovi. Netreba viac dodať.
Paničky
Level 1
Už z diaľky počujete klopkanie topánok na podpätku. V ruke v známej póze kabelka. Po ére “Luja Vitona” prichádza “Majk Kors”. Tieto ženy majú viacero spoločných čŕt. Gýčové zlepené mihalnice, napichané pery, vrstvu make-upu, Je veľmi ťažké im niečo vysvetliť, lebo sú aj dosť nechápavé, častokrát keď prehovoria sa chytáte za hlavu. Ale zase vedia byť aj milé, len komunikácia s nimi je trošku náročnejšia. Tu ma vždy napadne: Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je kráľovstvo nebeské…
Level 2
Prichádza luxus. Štýlové drahé oblečenie. Chladný pohľad. Preháňajú Vás za každou položkou. Hrajú sa so slovíčkami, skúšajú vás. Chcú vám dať najavo, že sú viac. Ani sa na vás nepozrú, očný kontakt neexistuje. Ostane po nich len vysoký účet a pocit, že ste úplná nula a najposlednejšia handra.
A je ich mnoho viac, toto sú tí najvýraznejší. Preto vy ako zákazníci musíte chápať, prečo nie vždy sme v nálade a usmiate, keď pred vami sme jednali s podobnými prípadmi.
Budem rada, keď sa po prečítaní tohto článku zamyslíte nad tým, aký ste zákazník.
Autor: Júlia Hanesová
Zdroj: sme.sk
Foto: sme.sk
