Svetová zdravotnícka organizácia (SZO) a Európske centrum pre kontrolu prenosných ochorení (ECDC) upozorňujú na riziko šírenia divého poliovírusu typ 1 z Izraela do iných krajín. Od začiatku februára do konca augusta 2013 bol z 91 vzoriek odpadových vôd z 27 odberových miest v južnej a strednej časti Izraela izolovaný divý poliovírus typ 1. Vírus bol izolovaný tiež zo vzoriek stolíc od 42 osôb, u ktorých neboli prítomné príznaky paralytickej poliomyelitídy. Podrobné informácie o týchto nosičoch nie sú zatiaľ k dispozícii, ale väčšina z nich bola údajne zaočkovaná parenterálnou inaktivovanou vakcínou (IPV) v súlade s izraelskými národnými odporúčaniami. Divý poliovírus bol zistený aj zo vzoriek odpadových vôd na západe krajiny v oblasti Gazy. Od roku 1988 sa v Izraeli nezaznamenal domáci prenos divého poliovírusu. Zistilo sa, že detekovaný kmeň divého poliovírusu je príbuzný s poliovírusmi cirkulujúcimi v Pakistane a vírusom, ktorý sa zistil v roku 2012 v odpadových vodách v Káhire, v Egypte. V auguste 2013 bola v Izraeli vykonaná celonárodná očkovacia kampaň bivalentnou orálnou polioviacínou OPV 1 a OPV 3 zameraná na 0 – 9 ročné deti. Izrael do roku 1990 používal v imunizačnej schéme OPV vakcínu, v rokoch 1990 – 2004 uplatňovali OPV s IPV. Od roku 2005 bola používaná len IPV.
Ako upozorňuje webová stránka Úradu verejného zdravotníctva SR, v roku 2002 bola v európskom regióne SZO (ako v treťom v poradí zo šiestich regiónov SZO) vyhlásená eradikácia poliomyelitídy. Posledné domáce ochorenie na poliomyelitídu sa v európskom regióne vyskytlo v roku 1998 v Turecku. V roku 2001 boli do Európy zaznamenané dva importy divého poliovírusu typ 1 z Indie. Išlo o zánosy do Bulharska a Gruzínska. K ďalšiemu šíreniu nedošlo. V roku 1992 ochorelo v Holandsku 71 osôb na poliomyelitídu vyvolanú divým poliovírusom typ 3. Chorí patrili k náboženskej komunite odmietajúcej očkovanie. V roku 2010 vznikla epidémia, ktorá postihla štyri krajiny Euroregiónu (Tadžikistan, Ruská federácia, Turkménsko a Kazachstan), v ktorej ochorelo viac ako 700 osôb. Takmer všetky ochorenia sa vyskytli v Tadžikistane, z toho takmer 500 ochorení bolo laboratórne potvrdených (divý poliovírus typ 1, príbuzný s vírusom z Indie). Podľa regionálnej certifikačnej komisie SZO pre eradikáciu poliomyeliltídy bol v roku 2012 zaznamenaný najnižší počet ochorení vyvolaných divým poliovírusom. V roku 2013 sa ich počet zvýšil. Ochorenia sa vyskytujú okrem troch polio-endemických krajín (Pakistan, Afganistan, Nigéria) aj v ďalších krajinách napr. Somálsko, Keňa, Etiópia.
Izrael je populárna destinácia pre cestovateľov z členských štátov EÚ a cirkulácia divého poliovírusu typu 1v Izraeli predstavuje zvýšenie rizika importu tohto vírusu do EÚ. ECDC odporúča, aby členské štáty prioritne posúdili zaočkovanosť celej populácie a špecifických skupín populácie proti detskej obrne a posilnili epidemiologickú a laboratórnu surveillance. Členské štáty Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru (EÚ/EEA) by mali odporúčať všetkým cestovateľom do oblastí, kde cirkuluje divý typ poliovírusu, aby sa dali preočkovať proti poliomyelitíde.
Surveillance poliomyelitídy sa v Slovenskej republike vykonáva v súlade s „Plánom akcií na udržanie stavu bez poliomyelitídy v období po získaní certifikácie eradikácie poliomyelitídy v Slovenskej republike až do certifikácie celosvetovej eradikácie“, vypracovaným podľa požiadaviek SZO. Slovenská republika vykonáva v rámci surveillance poliomyelitídy monitorovanie a virologické vyšetrenie ochorení klinicky napodobňujúcich detskú obrnu, pravidelné očkovanie a preočkovanie detí proti detskej obrne, kontrolovanie úrovne zaočkovanosti detí proti detskej obrne s dôrazom na problémové skupiny obyvateľstva, sledovanie imunity populácie imunologickými prehľadmi a vyšetrovanie odpadových vôd na prítomnosť poliovírusov. Dôsledná realizácia vykonávaných aktivít surveillance poliomyelitídy je nevyhnutná pre udržanie „polio free“ statusu v Slovenskej republike, umožní včas detekovať prípadný import divého poliovírusu a zabrániť jeho ďalšiemu šíreniu.
