Asi niet na Slovensku mnoho ľudí, ktorí by nezaregistrovali najmä vďaka nášmu mainstreamu novú pripravovanú zmenu zdravotníckej legislatívy a to ohľadom navýšenia poplatkov za ošetrenie na urgentnom príjme v nemocnici. Tak teda…
Zmena legislatívy je nevyhnutná, o tom niet pochýb. Osobne však mám určité pochybnosti o tom, či práve táto konkrétne avizovaná zmena, teda poplatok 10 euro namiesto súčasného poplatku 1,90 euro v prípade, ak pacient príde na urgentný príjem so zdravotným problémom, ktorý tam nepatrí = zneužije urgentný príjem (podľa ministrovej “logiky”) niečo vyrieši. A tu narážame hneď na niekoľko problémov.
Je to podobné, ako by sme chceli od vyučeného automechanika, aby si vedel automaticky vypočítať, bez príslušného ekonomického vzdelania, či je pre neho výhodná pôžička v banke, alebo nie. Je neuveriteľné, miestami až humorné, chcieť od širokej laickej verejnosti, aby vedela adekvátne ohodnotiť svoj zdravotný stav a určiť, kam vlastne treba kedy tedy ísť. Samozrejme, pokiaľ mám nádchu a bolia ma kĺby, nepôjdem na urgentný príjem zistiť, či nemám náhodou zvýšenú teplotu. O tom tu ani nehovorím. Ale uvediem príklad (avšak až priveľmi reálny). Už v minulosti ste mali problémy so srdcom (nejaká tá ischemická choroba srdca, či ako Vám to tí lekári hovorili), beriete lieky na vysoký krvný tlak. Aby nebolo málo, keďže ste ten automechanik, pracujete takmer stále manuálne a tak bolesti chrbtice nie sú u Vás ničím výnimočným. Ibalgin, Paralen – ako cukríky. Nastáva problém, ťažkosti trvajú deň, dva. Áno, nešli ste cez deň za “obvoďákom”, veď ono to predsa prejde. Lenže neprešlo, už je desať hodín večer. Je Vám stále horšie. Tak sa vyberiete do nemocnice.
- variant číslo jedna nastane, ak sú Vaše ťažkosti “od chrbtice”, nenavštívil ste obvodného lekára, keď ste mohol, ťažkosti trvajú niekoľko dní = zneužil ste urgentný príjem
- variant číslo dva nastane v prípade, že sa jedná o postihnutie srdca v zmysle infarktu, ste teda akútny pacient, ktorý môže byť bez adekvátnej lekárskej pomoci reálne ohrozený na živote
Sami vidíte, že to nie je “len tak”. Obávam sa, že tadiaľto “cesta nevedie” a myslím si, že minister by si mal uvedomiť, že nemôže trestať, či sankcionovať pacientov za ich “nevedomosť”. Samozrejme, pokiaľ teda nebude chcieť, aby jednou z podmienok kedy bude možné “stať sa” pacientom bolo vlastníctvo diplomu z medicíny. Dokonca sa domnievam, že to nie je právne legitímne a v konečnom dôsledku sa jedná o žalovateľnú situáciu . (Ústava SR, 5 oddiel čl. 40).
Napokon takáto situácia nepovedie nikam inam, než do stavu, že pacienti budú o dobe vzniku svojich ťažkostí zavádzať, alebo priamo povedané klamať. Namiesto bolí ma od včera, povedia bolí to pol hodinu a vzniklo to náhle. Vedzte či nie, ale toto môže dokonca skresliť základné diagnostické postupy, nakoľko len o dôležitosti odberu anamnézy a jeho dopade na následnú diagnostiku by som vedel napísať celý elaborát. Takže nútiť “systémom” pacientov klamať, to rozhodne cesta nie je.
Ďalšia vec je, kto to teda rozhodne, Vy zaplatíte 1,90 euro a Vy 10 euro = Vy ste zneužil urgentný príjem! Ktože to bude ten zlý sudca? Samozrejme že….lekár. Pokladám teda rečnícku otázku (nie)len ministrovi. Nemyslíte, že úloha lekára je niekde inde? Nemal by sa tento primárne starať o poskytovanie zdravotnej starostlivosti a nie robiť “pokladníka”? Mimochodom, opäť ide o návrh spoza “okrúhleho stola” odtrhnutý od reality, pochopiteľne. Ak by totižto ten, kto ho sformuloval vedel, aké je to osobne komunikovať s pacientom, vedel by ako citlivo v týchto otázkach pacienti zvyknú reagovať, aké majú postoje… a vedel by, že toto “riešenie” je scestné.
Ak však chce minister riešiť stav “cez financie” v poriadku. Dokonca máme inštitúcie (a mesačne tam väčšina z nás posiela nemalé peniaze), ktoré majú všetky informácie a podklady ku tomu potrebné. Ergo, treba si uvedomiť, že zdravotná starostlivosť je síce bezplatná, ale nie je zadarmo! A áno, tušíte správne. Hovorím o zdravotných poisťovniach. Vedia všetko, na základe výkazníctva. Kedy, kde a s akou diagnózou Vás ošetrili, čo urobili v rámci diagnostiky, aká liečba Vám bola naordinovaná etc. Ak teda zistia pri kontrole, že bol niekto opakovane ošetrený na urgentnom príjme s diagnózou, ktorá tam “nepatrí”, prípadne posádkou záchranky - nech to riešia.
No, úprimne ešte dodám, že zneužitie urgentného príjmu u nás v súčasnej dobe prakticky ani nie je možné. Asi sa pýtate prečo, že to je nejaký nezmysel. Odpoveď je jednoduchá. Lebo na celom Slovensku máme možno dva reálne urgentné príjmy, ktoré sa nielenže tvária ako urgentný príjem, ale ním aj naozaj sú. Urgentný príjem totižto nieje ani centrálne prijímacie oddelenie, ani oddelenie pohotovostného príjmu, tobôž nie LSPP (lekárska služba prvej pomoci) ani nič podobné. A už vôbec to nie sú interná a chirurgická ambulancia na jednej chodbe, tak, ako v drvivej väčšine našich nemocníc.
Urgentný príjem = EMERGENCY je špecializované pracovisko, na ktorom dochádza primárne ku TRIEDENIU pacientov a určeniu priority nutnosti ošetrenia / neošetrenia. Nachádzajú sa na ňom tzv. emergency rooms (vysokoprahový príjem pacientov), ktoré slúžia na zvládnutie akéhokoľvek stavu, bez ohľadu na špecializáciu s kompletne monitorovanými lôžkami, rádiodiagnostikou. V zásade je tu možné “aj operovať” ak je to nutné. Ďalej sú tu expektačné lôžka monitorované / nemonitorované, ambulancie (nízkoprahový príjem pacientov), štandardom je heliport a intenzívna prevozová služba. Vždy je k dispozícií vlastný resuscitačný tím. Takéto pracovisko má vlastný dispečink komunikujúci s posádkami záchrannej zdravotnej služby. Má recepciu, kde kvalifikovaný personál pacienta zatriedi podľa skórovacieho systému. V tomto prípade sa počet “zneužití” minimalizuje, resp. na vysokoprahový príjem sa nedostane nik, kto tam nepatrí. No a v neposlednej rade, slúžia tu lekári so špecializáciou z urgentnej medicíny. U nás poväčšine v rámci tzv. “atestačného kolečka” začínajúci lekári v zaradení do atestačnej prípravy. To len tak v skratke, nejaké tie základné rozdiely, na vytriezvenie…. Tak si to už porovnajte sami.
Mimochodom, nie je pravda že niekde v zahraničí nepríde človek s nádchou na urgent. To si nemyslite. Príde. Rozdiel je však v tom, že je veľmi rýchlo správne zatriedený a odchádza tam, kam patrí… Podľa svojho klinického stavu.
Myslím, že ak chce pán minister reformovať, má čo. Ale vracať sa do roku “zajacových dvadsať korunáčiek” ?!
Autor: Michal Pečík
Zdroj: sme.sk
Foto: sme.sk
