Neviem či a ako je známe, že každý lekár vykonávajúci lekársku prax je zo zákona povinný registrovať sa v Slovenskej lekárskej komore (SLK). Ak chce, môže sa stať aj jej členom, ale nemusí (1). Základnou úlohou komory je podľa jej vlastných stanov „dohľad nad odbornosťou a etikou“ (2). To, čo sa nedávno prihodilo pod záštitou SLK, však nie je z môjho pohľadu ani odborné a ani etické.
Lekári dostali 4. decembra na adresu, ktorou sa registrovali v SLK, nevyžiadanú správu elektronickej pošty s predmetom: „Poznáte Avitu?“ od odosielateľa lekarnet.sk, teda vlastne spoločnosti Lekár a.s. Nepamätám si, že by som po a) tejto spoločnosti dávala súhlas na zasielanie takejto nevyžiadanej pošty a že by som po b) SLK dala súhlas poskytnúť môj e-mail tretej strane, ale to je teraz vedľajšie.
Podstatný je obsah tohto reklamného spamu, pri ktorom mi zabehla káva:
„ … DETOXIKÁCIA ORGANIZMU JE NUTNOSŤ DNEŠNEJ DOBY! Očistné kúry v rôznych podobách patria k častým odporúčaniam lekárskych odborníkov v rámci skvalitnenia životného štýlu a zlepšenia zdravia. Prirodzená očista – detoxikácia organizmu však musí prebiehať stále, pretože je neustále vystavený vplyvu škodlivín, ktoré naň pôsobia. Preto je žiaduce tento energeticky náročný proces podporiť užívaním doplnkov výživy z prírodných látok, ktoré majú schopnosť viazať, resp. rozpúšťať toxíny a efektívne ich tak odstraňovať z tela.“
Tento e-mail a tiež reklamný leták na stránke, ktorej link sa nachádzal priamo v texte, podpísal Viktor Dobiš. Tento istý pán Dobiš je uvedený v kontaktoch na stránke Slovenskej lekárskej komory ako zodpovedná osoba za organizáciu vzdelávacích podujatí. Viktor Dobiš je zároveň výkonným riaditeľom firmy Lekár a.s., ktorej jediným akcionárom je od roku 2005 práve Slovenská lekárska komora.
Bez preháňania teda môžeme tvrdiť, že e-maily distribuované firmou Lekár a.s., sú posielané pod záštitou Slovenskej lekárskej komory, ktorá lekárskej akciovke na tento účel zrejme i poskytla e-mailové adresy lekárov.
A práve preto je obsah tohto e-mailu zarážajúci.
Ak to vezmeme striktne „pojmologicky“, tak medicínsky je detoxikácia pojem predovšetkým používaný pre začiatok liečby alkoholovej či drogovej závislosti. Biochemicky sa používa aj pre definovanie spôsobov enzymatickej zmeny látok s cieľom zvýšiť ich rozpustnosť, pričom tento chemický proces telo aplikuje ako na látky z prostredia, tak aj na prebytok vitamínov či telom vytvorených a už nepotrebných hormónov. Slovo detoxikácia je však v súčasnosti rozšírené s významom aktívnej očisty tela od vraj naakumulovaných toxínov rôznymi diétami, hladovkami, preparátmi či klystírmi. V zahraničných článkoch som sa stretla preto s pojmom „alternatívna detoxikácia“ alebo „alternatívny detox“, ktoré sa používajú, aby sa predišlo zmätkom.
Asi pred rokom som chcela spraviť dôkladný rešerš odborných článkov na tému alternatívneho detoxu, aby som s otvorenou mysľou preskúmala relevantné dôkazy k tejto téme. Chcela.
Nenašla som však prakticky nič. Jedinou stopou bol článok z roku 2011, ktorý mal pôvodne podobné ciele ako ja a ktorý konštatoval, že nejestvujú relevantné dôkazy podporujúce alternatívnu detoxikáciu. Podľa tohto článku dokonca aj tí, čo sa zaoberajú inou alternatívnou terapiou, pripúšťajú, že tento detox je momentálne skôr marketingovým ťahom, než nejakou vedou. Citujúc autora článku z roku 2011: „‚štúdie‘ alternatívneho detoxu, ktoré boli publikované, majú tak žalostnú kvalitu metodiky, že sa z nich nedá vyvodiť žiaden záver.“
Prečo?
Alternatívny detox má obyčajne veľký problém stanoviť, ktoré toxíny sa to kumulujú v organizme a ktoré treba teda týmto spôsobom vyhnať z tela. Pozor, teraz nemyslím nesmierne vágne pojmy ako „toxíny vznikajúce zo súčasného životného štýlu“ alebo „toxíny z potravín“ alebo iné podobné vyhlásenia. Myslím jasne určené a definované zlúčeniny, ktoré by sa dali aj odmerať, aby sme mohli zistiť, či sa skutočne v organizme kumulujú a či sa ich pri detoxikácii ozaj zbavujeme.
Navyše by tieto zlúčeniny mali mať preukázateľne negatívny vplyv na naše zdravie práve v tých množstvách, v ktorých sa v telách buď bežne alebo po ich kumulácii vyskytujú. Všetkým sa dá otráviť, aj čistou vodou (stačí jej vypiť tak 10 litrov za hodinu a pol). Takže hovoriť o toxických účinkoch niečoho pri gramových koncentráciách, keď v organizme sa nikdy nenachádza vo vyšších než nanogramových, je to isté, ako hovoriť o toxicite vody.
Navyše aby sme naozaj niečo dokázali, mali by sme výskum viesť ako dvojito zaslepený pokus (ani lekár, ani pacient netušia, čo dostáva), aby sme vylúčili možnosť placebo efektu. Tiež by bolo dobré začať pri vzorke aspoň pár stoviek ľudí, nie desiatok, ako to pri týchto výskumoch býva. A samozrejme monitorovať okrem očakávaného účinku aj celý zdravotný stav, aby sme vedeli rozpoznať aj vedľajšie žiaduce či nežiaduce účinky.
Presne to totiž logicky a správne vyžadujeme od liekov.
Nevidím jediný dôvod, prečo by sme nemali mať právo vyžadovať presne to isté od prípravku, ktorý tvrdí, že „podporuje očistu a regeneráciu pečene“ alebo „podporuje uvoľňovanie toxických látok z tukového tkaniva“ alebo „pomáha v prevencii rakoviny hrubého čreva“. Počkať… ale my to vyžadujeme! Slovenská legislatíva to vyžaduje a každý prípravok, ktorý nemá dôkazy pre podobné tvrdenia, potenciálne porušuje zákon o lieku.
Bez dôkazov sú takéto tvrdenia založené výlučne na viere. Viere, že máme v sebe niečo zlé a musíme sa toho zbaviť. Pre vieru nie sú potrebné dôkazy, a to je v poriadku, pri viere predsa o dôkazy nejde. Keď chce niekto zaplatiť za vieru, prečo nie. Pripomína mi to však časy vymietania démonov, ktoré možno tiež zahŕňali očistné kúry. Jediný rozdiel je, že démoni sú dnes mimo fantasy nemoderní. Teraz sa namiesto démonov zbavujeme toxínov prípravkami z farebných škatuliek. To je asi viac „cool“.
Alternatívny detox však v súčasnosti nie je podporený žiadnymi relevantnými vedeckými dôkazmi.
Nechám tú vetu hore ešte chvíľu doznieť…
Chcem totiž, aby bolo nad slnko jasnejšie, že som ňou myslela presne to, čo som napísala: momentálne neexistuje dôkaz o potrebnosti či vôbec existencii alternatívnej detoxikácie. Áno, to neznamená, že sa časom nenájde a zároveň tým nehovorím, že alternatívna detoxikácia je v princípe zlá. Však ani vymietanie démonov nie je v princípe zlé.
Problém vidím v klamaní ľudí tvrdeniami o prípravkoch či postupoch, ktoré nemajú preukázané opodstatnenie, efektivitu a pri ktorých niekedy nie je overená ani bezpečnosť, sú teda potenciálne škodlivé.
To je dôvod, prečo ma e-mail spomínaný v úvode inšpiroval k tomuto blogu a k okamžitej odpovedi odosielateľovi. Na e-mail info@lekarnet sk som poslala žiadosť o odkazy na odborné články podporujúce tvrdenia o detoxikácii uvedené v texte e-mailu. Do kópie som zároveň dala SLK (e-mail vzdelavanie@lekom sk) a spýtala sa, aký je ich postoj k podobným e-mailom rozposlaný ich dcérskou spoločnosťou, ktorá má lekárov vzdelávať (3). Neprekvapilo ma, že som dodnes nedostala žiadnu odpoveď.
Pod záštitou Slovenskej lekárskej komory s podpisom Viktora Dobiša dostali lekári spam propagujúci detoxikáciu, teda novodobé vymietanie démonov. Žiadna medicína založená na dôkazoch. Namiesto informácií o odborných podujatiach prezentujúcich najnovšie vedecké poznanie, dostali lekári reklamu na prípravok, ktorý možno dokonca porušuje zákon o lieku.
Pri takomto type e-mailu je deklarácia základnej úlohy komory, teda „dohľad nad odbornosťou a etikou“, priam smiešna.
Ba čo viac.
Pri takomto type e-mailu je ambícia SLK „získať kompetencie pri obsadzovaní siete poskytovateľov ako garant odbornosti a etiky“ (2) takmer hrozivá. Ak SLK nevie zaručiť odbornosť a etiku e-mailov posielaných Viktorom Dobišom – človekom zodpovedným za vzdelávanie v SLK, výkonným riaditeľom spoločnosti Lekár a.s., ktorej je SLK jediným akcionárom – ako chce lekárska komora čokoľvek podobné garantovať? V tomto prípade je vlastne šťastie, že komora je v propagovaní možností vzdelávania lekárov dlhodobo pomerne pasívna.
Ak v tomto postupe s podpisom Viktora Dobiša nevidí SLK žiaden problém a nevidí potrebu na tento problém adekvátne reagovať, tak ja vidím vážny problém v súčasnom prístupe Slovenskej lekárskej komory ku kontinuálnemu vzdelávaniu lekárov.
Poznámky:
1) Ak lekár trvalo či dočasne nevykonáva lekársku prax, môže si svoju registráciu zrušiť či prerušiť. Práve táto registrácia je to, čím sa dá vyhrážať zlému či „zlému“ lekárovi. Po jej odobratí lekár nemôže vykonávať lekárske povolanie. Registrácia lekárovi zároveň končí, ak v 5 ročných cykloch nepreukáže zozbieraním medzinárodne fungujúcich CME kreditov svoje kontinuálne vzdelávanie. Notorické vyhrážky s odoberaním diplomov nie sú legislatívne možné, lekár končí s praxou odobratím registrácie.
2) Podľa oficiálneho listu od SLK datovanom 19.11.2014, ktorý mi prišiel fyzickou poštou.
3) To je z môjho pohľadu v súlade s odsekom IX. bodom 2 z Deontologického kódexu SLK z roku 2014, a to napriek tomu, že som nebola a nie som členkou komory, ktorú mnohí moji kolegovia nenazvú inak ako „špajza“. Mimochodom, ešteže Viktor Dobiš nie je lekár, myslím, že porušil celkom dosť bodov z tohto kódexu. Ak voči tomu bude komora slepá, budem jej slová o odbornosti, vzdelanosti a kódexoch považovať za prázdne slová. Potom to bude naozaj už len špajza.
Autor: Lívia Hlavačková
Zdroj: projektn.sk
Foto: fotolia.com
