Kamarátka sa mi bez drámy posťažovala, že nevedela večer syna dostať do postele. Antipyžamový záchvat sa stupňoval. Dieťa, ktoré už malo dávno spať, odmietalo celou svojou bytosťou horizontálnu polohu. V matke vzkypelo zúfalstvo a nastal posledný tromf v bitke o nadvládu – krik. „Teba to musí strašne baviť kričať po mne,“ oznámil mladý s pokojom po tom, čo si vypočul matkin amok v celej dĺžke a hlasitosti. „Prosím? Mňa to teda naozaj nebaví po tebe kričať. Ver mi, zlatý môj,“ oponovala mu. „Keby ťa to nebavilo, nerobila by si to,“ logicky si to zdôvodnil. „A čo by si ty robil na mojom mieste?“ celkom osvietene zvrtla rozhovor mama. „Mala by si si z toho urobiť zábavu. Napríklad by si mi mohla spievať, aby som išiel do postele,“ navrhol medzičasom v pyžame oblečený dorast. A tak sa zrazu donedávna bordó zafarbená zúrivá mama zmenila na spievajúcu osobu v relatívne dobrej nálade. „On ti mal vlastne pravdu,“ priznala mi pár dní po tom. „Niečo v nás to musí baviť, inak by sme to fakt nerobili.“
Niekto to volá ego, iný falošná identita. Je to tá časť nás, ktorá sa našuchorí, naježí, postaví na zadné vždy, keď sa dostane do diskomfortu. Keď nám niekto povie alebo urobí čosi, kedy sa vzdáme seba a odovzdáme sa do rúk tohto autopilota. V tých chvíľach povieme ľuďom veci, ktoré nás na druhý deň mrzia, vtedy rozbijeme niekomu popolníkom hlavu alebo pichneme kuchynským nožom a na súde hovoríme – veď to som ani nebol ja. Nemusí to mať len dramatické vyústenia. Môj ego-autopilot napríklad na opačný názor musí okamžite prezentovať ten svoj, pri, podľa neho chabej debate, pridať svoje „múdro“, alebo presviedčať a vysvetľovať o sto-dvesto, aby som náhodou nebola zle pochopená.
Autopilot stráži hlavne svoju dôležitosť. Tá je esenciálna a akékoľvek ohrozenie mu signalizuje smrť, no pri aktivite dokonca rastie a silnie. Je dobré dať niekedy aj facku, alebo povedať svoj protinázor. Nemalo by to však prísť od ega – autopilota, ale od nás, s plným vedomím a bez ventilovania egom spôsobených emócií. Takže vlastne nás to naozaj baví. Alebo možno ani nie tak nás, ako „to“ niečo v nás. Poznám ľudí, ktorým prevzal autopilot skoro kompletné velenie a už neexistuje situácia, ktorou by ho dokázali dosýta nakŕmiť a posilniť. Ešteže sú tie múdre deti v pyžamách, ktorým sa nechce spať a starajú sa o to, aby sme sa my prebrali.
Autor: Adela Banášová
Zdroj: hnonline.sk
Foto: hnonline.sk
