V Británii má ako lekár – špecialista veľmi solídne postavenie aj plat. Napriek tomu sa chce vrátiť na Slovensko a vyskúšať si to vo vlasti. Hovorí, že ak to nevyjde, uplatní sa zasa inde. V Anglicku sa v čakárňach nečaká, lekár v rifliach je nemysliteľný, absencia toaletného papiera a príborov v nemocniciach by bola dehonestujúca, tvrdí lekár Miroslav Tedla.
- Zneužíva sa náš zdravotný systém?
V porovnaní s Anglickom viac a na rôznych úrovniach.
- V čom?
V mrhaní peňazí na výkony aj vtedy, keď nie sú potrebné. Ak si na Slovensku zaumienite dostať sa na vyšetrenie k špecialistovi, napríklad k urológovi, podarí sa vám to v priebehu pár dní, hoci to možno nepotrebujete. Obvodný lekár vás tam pošle okamžite, i keď nemusí ísť o stav vyžadujúci si urgentné vyšetrenie. Prípadne sa za ním vyberiete sám po známosti. V Anglicku to v systéme štátneho zdravotníctva nehrozí, museli by ste si draho priplatiť, prípadne využiť komerčné poistenie.
- Potom je náš systém lepší, nie?
Nie. Môže sa tak javiť pri menej závažných ochoreniach v tom, že sa pacient skôr dostane k špecialistovi. V Anglicku idete k všeobecnému lekárovi, ktorý absolvoval kvalitné štruktúrované vzdelávanie. Ten vyrieši množstvo vecí, ktoré riešia naši ambulantní špecialisti. K špecialistovi vás nasmeruje, až keď si nevie rady. Systém vás stimuluje, aby ste sa liečili doma, kúpili si potrebné veci v lekárni, a až keď to nezaberie, zašli k všeobecnému lekárovi. A kým práca špecialistov na Západe je veľmi drahá, na Slovensku akoby nemala cenu.
- Nehrozí, že v snahe ušetriť sa pacient k špecialistovi dostane neskoro? Čo ak má rakovinu?
Také niečo všeobecný lekár nemôže riskovať. Vie, čo by to v prípade poškodenia zdravia znamenalo. Systém má kontrolné mechanizmy, ktoré možnosť zanedbania minimalizujú. Aj pacient je na rozdiel od slovenského vzdelanejší, zvyknutý sa sťažovať a riešiť to. Je súčasťou vyzretej a dlhé roky zabehnutej spoločnosti.
- Pred časom Smer na Slovensku opäť zaviedol výmenné lístky k špecialistom. Nie je hlúpe, ak musím zabíjať čas v dvoch čakárňach?
Výmenné lístky sú témou na komplexnejšiu debatu, ale ich systém redukuje časť neopodstatnených návštev u špecialistov, teda kontroluje aj spotrebu peňazí z verejných zdrojov.
- Je zdravotná starostlivosť v Anglicku bezplatná?
Ak pracujete, prípadne ste poberateľom niektorej z dávok v rámci National Health Service, ju máte zadarmo. NHS je z daní financovaný systém zdravotného zabezpečenia, ktorý bol založený v roku 1948. Pár libier sa platí iba za recept. Od poplatku sú oslobodené deti, pacienti nad 60 rokov, časť študentov, pacienti s nízkym príjmom, tehotné ženy, matky s dieťaťom do 12 mesiacov plus nejaké iné skupiny obyvateľov.
- Ako je nastavený systém?
Základným kameňom je sieť všeobecných lekárov, ktorým sa hovorí GP, teda General practitioner. Tí sú združení v GP ordináciách, ktoré sú súčasťou štátneho sektora. Ide o malé zdravotné strediská so všeobecnými lekármi a sestrami, spravidla v nich pôsobia dvaja až desiati lekári. GP ordinácie manažujú aj balík peňazí v systéme, nerobia to teda klasické zdravotné poisťovne ako u nás. Ak ste GP lekárom odoslaný do nemocnice, ten tam pre vás objedná výkon a nemocnica si ho od GP následne vyúčtuje.
- Mám chrípku a potrebujem ísť k všeobecnému lekárovi. Čo musím urobiť?
Zavoláte recepčnej. Poviete, o čo ide, a ona vám oznámi, že jeden zo všeobecných lekárov, ktorý má službu na telefóne, vám o pár minút zavolá naspäť.
- Prosím?
Zavolá, pretože veľa vecí sa dá vyriešiť telefonicky. Načo vás preháňať pre nádchu či chrípke, ak podstatné veci môžete prebrať v krátkom telefonáte, kde vám vysvetlí, čo si máte kúpiť v lekárni?
- Čo ak potrebujem recept?
Telefonicky vám oznámi, kedy vám ho pripraví. Vyzdvihnete si ho na recepcii.
- Bez vyšetrenia?
Sú prípady, keď vás lekár nepotrebuje vyšetriť a dokáže určiť, čo vám pomôže. Ak usúdi, že vyšetrenie potrebujete, prídete osobne. Nebude riskovať zanedbanie vášho stavu.
- Kedy ma lekár prijme?
Buď už v ten deň, prípadne na druhý. V Anglicku vás vždy objednajú na konkrétny čas.
- Bez telefonického objednania sa k všeobecnému lekárovi ani nedostanem?
Dostanete, ale iba v takzvaných walk-in centres, čo sú služby zväčša v centrách miest, do ktorých môžete prísť bez objednávky. Je to ako naša pohotovosť, určené však len na jednoduchšie stavy.
- Spomínali ste, že to, čo na Slovensku robí jeden lekár so zdravotnou sestrou, v Anglicku vykonáva tím ľudí.
Som špecialista, nerobím neodbornú prácu. Som drahý, nik ma preto nepoužíva na objednávanie pacientov, zdvíhanie telefónov či vypisovanie papierov. Na to slúži tím ľudí ako recepčná, sekretárka a pracovníci na rôznych stupňoch manažmentu. Takéto práce nevykonáva ani zdravotná sestra.
- U nás robí sestra administratívu bežne.
Sestra má robiť odborné veci. Prečo by mal niekto lekára či sestru platiť za klepanie na stroji? Platia ma za intelektuálnu prácu, chirurgické zručnosti a neprenosné skúsenosti, teda za diagnostikovanie, ošetrovanie a manažment liečby pacienta, za ktorú preberám plnú zodpovednosť. Prácu, ktorú zvládne sekretárka, robí ona, pričom jej zaplatia povedzme sedminu platu lekára či polovicu platu sestry. Správu jej nadiktujem na virtuálny diktafón, o zvyšok sa postará. Ja už iba autorizujem hotový list pre všeobecného lekára, ktorý sa mu tým okamžite elektronicky odošle.
- Naši špecialisti na pacientov často nemajú čas. V čakárni ich majú veľa, takže sa ponáhľajú, na to sa nabaľuje nervozita či neochota vysvetľovať. Je to v Anglicku iné?
Keď tam za mnou ako špecialistom prídete, nebudete čakať, pretože ste objednaný na konkrétny čas. Ja vás budem čakať v obleku a kravate, pekne vás pozdravím, predstavím sa, podám vám ruku, ktorú som si pred vašimi očami umyl. Prítomnosť manželky či člena rodiny je vítaná. Vždy je prítomná aj zdravotná sestra, aby ma pacient nemohol krivo obviniť z neadekvátneho správania. Porozprávame sa, vyšetrím vás a dám vám priestor na otázky. Toto je štandard, ktorý by sme bez veľkých investícií mohli dosiahnuť aj na Slovensku.
- Koľko máte času na jedného pacienta?
Normovane vyšetrím okolo štrnásť pacientov za 3,5 hodiny, na jedno vyšetrenie mám teda v priemere asi 15 minút. Každému sa venujem podľa potreby, niekto si vyžaduje 45 minút, iný päť. Ak však pacient spôsobí, že ďalší sa nedostanú na rad v presne stanovenom čase, personál okamžite s ospravedlnením informuje ostatných, prípadne sa presný čas meškania zobrazí na tabuli v čakárni, takže každý vie, že meškáme trebárs 40 minút.
- Drobnosti, ktoré vás nič nestoja, ale pacienti ich ocenia.
Napríklad hodina parkovania pred nemocnicou stojí viac ako tri libry. Ak pacient hodinu čaká, je nervózny nielen z toho, že som ho nevzal v dohodnutom čase, ale aj z toho, že mu zvyšujem náklady. Ak by som to spôsobil vlastnou neschopnosťou, mohol by sa sťažovať.
- Sťažujú sa pacienti bežne?
Áno, neraz idú za právnikmi a sformulujú sťažnosť, aby získali odškodnenie. Môže sa im nepáčiť spôsob komunikácie, vyšetrenia. Časté sú sťažnosti, že sa u nich vyskytla komplikácia, na ktorú pri svojej diagnóze neboli vopred upozornení.
- Tvrdíte, že anglickí všeobecní lekári sú oveľa kvalitnejší ako naši. Prečo?
Je to systémom vzdelávania na vysokých školách a postgraduálnou prípravou. Profesionalita a finančné zdroje sú neporovnateľné s našimi, anglickí lekári sa vzdelávajú dlhšie. Najlepší lekár v Anglicku s najlepším lekárom na Slovensku môžu byť do veľkej miery porovnateľní. Najhorší lekár v Anglicku je však oveľa lepší ako najhorší lekár na Slovensku. Latka u nás je nastavená oveľa nižšie.
- Koľko zarábajú lekári v Anglicku?
Inak zarába mladý začínajúci lekár, inak lekár na strednej úrovni vzdelávania, inak zabehnutý konzultant s praxou. Priemerný plat je asi 26-tisíc. Tabuľkový plat sekretárky v nemocnici je okolo 15-tisíc, sestra má asi dvojnásobok. Tabuľkový plat lekára – konzultanta je verejne prístupná informácia, pohybuje sa od 72-tisíc do 100-tisíc ročne. V Anglicku je zavedená progresívna daň, teda vyššie zárobky sú zaťažené aj vyššou daňou. Konzultanti majú povolené vykonávať súkromnú prax, čo väčšina z nich využíva. V tom prípade sú zárobky bez tabuľkového obmedzenia.
- Vravíte, že zlyhávame vo vzdelávacom procese, čo generuje aj neprofesionalitu. Prečo to nezmeníme, ak poznáme príčinu?
Je to aj mentálnym nastavením. Keď sme pred rokmi ako medici prišli o pol deviatej ráno na kliniku, často sa stalo, že asistent ktorý nás mal na starosti, nám v lepšom prípade zadal prácu a odišiel, v horšom nás poslal do bufetu. Znovu sme ho stretli až o pol dvanástej, keď nás poslal domov. Už štvrtý rok vyučujem medikov v Anglicku a iný je nielen prístup pedagógov, ale aj študentov. Tí si ani netrúfnu naznačiť, že by sa voľačo nechceli naučiť, ich status im to nedovolí. Taký záznam by sa navyše objavil aj v ich profesionálnom portfóliu.
- U nás to povolanie prestáva byť honorom.
V Anglicku si vážnosť drží. Lekári, sestry či študenti medicíny sú na svoje postavenie hrdí. Je nemysliteľné, aby sestra na sebe nemala čistú uniformu, aby lekár nenosil oblek s kravatou a lekárka slušný kostým, aby študent nebol oblečený minimálne v košeli, oblekových nohaviciach a nemal slušné topánky. Rifle sú tabu.
- Prečo u nás lekári berú úplatky?
Prečo ich berú príslušníci iných profesií? Neboja sa dôsledkov, pretože to, čo by stratili, pre nich možno nemá vysokú hodnotu. Keby si vypýtal úplatok policajt v Anglicku, nielenže príde o prácu, ale na celý život vo svojom odbore aj o kredit. Podobne je to s lekármi. A kredit sa obnovuje mimoriadne náročne. Problém Slovenska pritom je, že korupčného správania sa je na mnohých úrovniach veľa. Ľudia si zvykli. Samozrejme, treba rozlišovať poďakovanie pacienta a vynucovanie si úplatku za poskytnutie protislužby.
- Akú motiváciu brať úplatky má 77-ročný a zabezpečený kardiochirurg Fischer? Nie sú ľudia ako on dôkazom, že úplatky nesúvisia s príjmami, ale s charakterom?
Nechcem hodnotiť konkrétny prípad, ale branie úplatkov u niektorých ľudí je možno zvyk, teda niečo, na čo boli dlho naučení, akurát sa to dlho neprevalilo. A s jedlom žiaľ, rastie chuť. Úplatky sú možno v nejakom prostredí brané ako norma.
- Ako fungujú hospitalizácie v nemocnici? Povedzme, že potrebujem vyoperovať mandle.
Najskôr vám ako špecialista v ambulancii vysvetlím podrobnosti operácie a spomeniem aj možné riziká. Obvykle vám informácie poskytnem aj na papieri, prípadne uvediem webstránku, kde si ich nájdete. Ak by som to neurobil a vznikla by komplikácia, mohli by ste ma zažalovať, že som vás na ňu neupozornil, lebo keby ste o nej vedeli, mali by ste voľbu operáciu odmietnuť.
- Ako sa dozviem termín nástupu do špitála a operácie?
Z listu alebo telefonátu od mojej sekretárky. Ak ide o bežnú operáciu pre diagnózu, ktorá vás neohrozuje na živote, neviete, či budete operovaný o mesiac alebo o pol či trištvrte roka. Pre našinca je ťažko pochopiteľné, že tento systém Angličania zväčša bez reptania akceptujú. Ja nesiem zodpovednosť, že váš stav zhodnotím správne a termín neprešvihnem. Ak by ste mali rakovinu, ja by som ju opomenul a nechal vás pol roka čakať, mal by som na krku ťažko riešiteľný problém. Pacient by zrejme žaloval nemocnicu, dostal by odškodné a nemocnica by mohla dať podnet lekárskej komore na prešetrenie mojej lekárskej licencie.
- Čo predoperačné vyšetrenia kvôli rizikám narkózy?
Existujú v inej forme ako na Slovensku. Ak ste mladý a zdravý, spočíva len v tom, že vám z nosa tampónom odoberú vzorku na meticilín-rezistentný Staphylococcus aureus, čo je potenciálne nebezpečná baktéria, k tomu sa urobia bežné krvné vyšetrenia. Interné a anesteziologické vyšetrenie žiadame, len ak ide o staršieho alebo chorého človeka. Ak by sa to robilo všetkým bolo by to považované za mrhanie verejnými zdrojmi.
- Poznám pacienta, ktorý bol u nás objednaný na operáciu, nastúpil do nemocnice, ale poslali ho domov, lebo nemali volné lôžko.
Toto sa bežne stáva aj v Anglicku, dokonca oveľa častejšie ako u nás.
- Koľko postelí je v nemocničných izbách?
Štandardné boxy sú šesťlôžkové. Každá posteľ má okolo seba plachtu, takže pacient má súkromie. Každý si môže zaplatiť svoj televízor a internet, tieto veci nie sú zadarmo.
- Je na izbách klimatizácia?
V celej nemocnici, je to normálny štandard. Ak by bolo v izbách vyše 30 stupňov, nedalo by sa liečiť ani operovať lege artis.
- Čo si do nemocnice potrebujem priniesť z domu?
Len pyžamo a zubnú kefku, všetko ostatné dostanete.
- Aj toaletný papier či príbor?
Veď by bolo dehonestujúce, aby ste si ich museli priniesť z domu. Nemať v nemocnici WC papier a vidličku? Nepredstaviteľné. Ako by ste dôverovali inštitúcii, ktorá vás ide liečiť a investovať do vás ťažké tisíce, keď nemá záchodový papier a vopred vás nepriamo obviňuje, že jej ukradnete príbor?
- Čo strava?
Raňajky si vyberáte tak, že príde pani v uniforme s vozíkom, na ktorom má kávovar, hriankovač, džúsy, vajcia na tvrdo, šunku, cereálie, všetko možné. Vy si len poviete, na čo máte chuť. Na výber z viacerých jedál máte aj obedy a večere.
- Čo by ste okamžite zmenili na našom systéme?
Oddelil by som základný balík zdravotnej starostlivosti od diagnóz, za ktorých liečbu treba platiť. To by do systému vnieslo transparentnosť financovania. Musíme mať jasno v tom na čo v našom zdravotníctve máme a na čo už nie. Pracoval by som aj na profesionalite našich ľudí. Na nich záleží, ako to bude vyzerať v každodennej praxi. Treba pracovať na stavovskej cti, učiť sa pokore a vzájomnému rešpektu. Uvedomujem si však, že toto je beh na dlhú trať. Keď vidím, ako sa na Slovensku toľkým ľuďom nechce byť lepšími, nechápem to. Akákoľvek aktivita navyše, napríklad medicínsky výskum či samovzdelávanie, ich len zaťažuje.
- Preto celkom nerozumiem, prečo sa koncom roka chcete vrátiť na Slovensko.
Je to osobná a profesionálna výzva. Chcem prispieť k zmene pomerov doma, čo sa dá len zo Slovenska. V Anglicku by som síce naďalej zarábal násobky toho, čo budem na Slovensku, ale o peniazoch to v tejto fáze života mojej rodiny nie je.
- Nebojíte sa, že budete narážať na provinčné myslenie a vyrušovať tých, ktorým zmena pomerov nevyhovuje?
Ak taká situácia nastane, som pripravený popasovať sa s ňou. Snažím sa myslieť globálne a konať lokálne, zároveň viem, že v tom nebudem sám. A ak by to náhodou nešlo, je veľa možností, ako sa dá zmysluplne uplatniť niekde inde.
Zdroj: dennikn.sk
Foto: dennikn.sk
