Úplatky v slovenskom zdravotníctve sú hádam staré ako zdravotníctvo samotné. Boli tu aj za prvej Československej republiky, prežili socializmus a kvitnú aj v mafiánskom slovenskom pseudokapitalizme. Príčin, prečo tomu tak je, je viacero. Rozoberať ich nie je účelom tohto článku, tým nech sa zaoberajú sociológovia a štátne orgány, ktoré to majú v náplni práce.
Príčinou korupcie v zdravotníctve, okrem totálneho morálneho marazmu, v ktorom sa slovenská spoločnosť roky nachádza, je trvalé nedofinancovanie všetkých jeho segmentov a ich drancovanie organizovanými zločineckými skupinami, ktoré akýmsi zázrakom tu fungujú bez potrestania minimálne 25 rokov. Môže sa tak diať iba z jediného dôvodu a síce, že tieto zločinecké skupiny sú napojené na vrcholových politikov, bez ohľadu na farbu ich politického trička a obdobie ich vládnutia. Ak aj občas príde k nejakému „bububu“ na takéto organizované skupiny, deje sa tak vždy výlučne na politickú objednávku v prípade, že niektorý člen skupiny si neplní svoje úlohy alebo začne pred orgánmi činnými v trestnom konaní „spievať“ alebo sa stane nepohodlným pre hlavu skupiny. Tak padajú aj politickí funkcionári v zdravotníctve. Trvalé nedofinancovanie zdravotníctva je priamo viazané na rozkrádanie už aj tak chudobných zdrojov organizovaným zločinom, ktorý doteraz nebol a pravdepodobne ani nikdy potrestaný nebude. Známa okrídlená veta, že peňazí v slovenskom zdravotníctve je dosť, len sú v nesprávnych rukách, je, zdá sa až príliš pravdivá.
Žiadna vláda za 25 rokov budovania novodobého pseudokapitalistického slovenského zdravotníctva nebola schopná slovenskému pacientovi povedať, čo je v zdravotníctve štandard a čo nadštandard. Keby to urobila, na jednej strane by asi o pár mesiacov padla, ale konečne by sa strasparentnili vzťahy medzi jednotlivými subjektmi, podieľajúcimi sa na zdravotníckej starostlivosti. Bolo by naivné sa domnievať, že toto opatrenie by odstránilo korupciu a klientelizmus v slovenskom zdravotníctve, ale je vysoko pravdepodobné, že by ju aspoň obmedzilo.
Aj medializované prípady brania úplatkov v zdravotníctve dokazujú, že pacient si väčšinou na nadštandardnú zdravotnú starostlivosť prostriedky nájde. Tok týchto prostriedkov je však nesprávne smerovaný a veľmi často nelegálny. Keby bol zavedený transparentný poradovník na výkony alebo výber operatéra, či ošetrujúceho lekára v nemocnici za poplatok, ktorý by sa stanovil podľa druhu zdravotníckeho zariadenia, jeho kvality a kvality zdravotníckeho pracovníka, ktorého si pacient vybral, tento tok by aspoň čiastočne nadobudol správny smer a bol by aj legálny.
V ambulantnej praxi by bolo potrebné povedať, že tento výkon do takejto výšky trhovej ceny poisťovňa hradí a ostatné, ak má pacient záujem, si musí doplatiť. Ak má ambulancia nadštandardné vybavenie nad rámec zákona, mala by mať možnosť si toto vybavenie zohľadniť v doplatkoch za výkony, ktoré ním poskytuje. Ale u nás sa jednoducho povie, že nie je možné, aby pacient doplácal za výkony, ktoré hradí poisťovňa. Ak by zdravotnícke zariadenie, ktoré tieto výkony poskytuje na nadštardardnom vybavení, za ne nevyberalo doplatky, vyrábalo by si stratu. V takom prípade má len dve možnosti. Buď poskytovať služby na nemodernizovaných a lacnejších prístrojoch, alebo „nelegálne“ vyberať doplatky a čakať, že sa dostane do konfliktu so zlým , ale stále platným zákonom.
To isté platí pre určenie štandardu v zdravotníckych službách. Je potrebné stanoviť skutočne trhové ceny výkonov, ich sortiment pre štandardnú zdravotnú starostlivosť a formy spoluúčasti pacienta na nadštandardnej zdravotnej starostlivosti.
Je najvyšší čas. Inak budú všetky reči o skorumpovanom slovenskom zdravotníctve len mlátením prázdnej slamy.
Autor: Jozef Klucho
Zdroj: dennikn.sk
Foto: dennikn.sk
