Na svojom novembrovom zasadnutí Výbor OSN pre odstránenie diskriminácie žien kritizoval Slovensko za viaceré bariéry v prístupe žien k interrupciám. Napríklad odporučil, aby sa všetky interrupcie uhrádzali zo zdravotného poistenia, aby sa odstránila povinná čakacia lehota pred interrupciou či povinné poučenie ženy obsahujúce zavádzajúce informácie.
Národná rada na tieto odporúčania nedávno zareagovala vskutku svojsky: proti poslaneckým návrhom snažiacim sa o úplný zákaz interrupcií, až pod hrozbou doživotia pre samotné ženy, v parlamente nezdvihol ruku ani jeden poslanecký klub ako celok. Popri prítomných poslancoch KDH a OĽaNO hlasujúcich za sa väčšina poslancov a poslankýň Smeru a Mostu-Híd zdržala hlasovania (v Smere sa však našli aj takí dvaja, čo hlasovali rovno za).
Toto väčšinové mlčanie – pri hlasovaní o zákonoch kriminalizujúcich interrupcie sa až 65 zo 101 prítomných zdržalo hlasovania – naháňa rovnaký strach, ako hlasovanie za. Znamená táto zdržanlivosť tiché sympatizovanie s návrhmi, ktoré iba „trochu prestrelili“? Znamená, že ak by sa návrhy na obmedzenie interrupcií naformulovali „rozumne“, napríklad v podobe znovuzavedenia interrupčných komisií či v podobe iných bariér, u mlčiacich zákonodarcov by uspeli?
Ak toto hlasovanie nebolo iba paranormálnym javom, ale vyjadrením postoja strán, ktoré majú šancu opäť sa dostať do parlamentu, treba sa mať na pozore. Štát má totiž povinnosť právo žien na interrupcie zabezpečiť v praxi a nie ho obmedzovať. Blíži sa rok 2016, nie 1206.
Autor: Janka Debrecéniová
Zdroj. pravda.sk
Foto: pravda.sk
