Čiastočné zatmenie mysle, ktoré človeka postihne po tom, čo mu oznámia, že má vážnu chorobu ho síce na jednej strane ochraňuje predtým, aby sa celkom nezbláznil, ale na strane druhej umožňuje, aby na ňom parazitovali rôzni poradcovia. Od otravných, ale v zásade neškodných, až po vyslovene škodiacich a ubližujúcich.
Jedinou cestou ako to nedopustiť, je spoliehať sa na svoj vlastný rozum, rozmýšľať, pozerať sa na to, kto to hovorí (aká je okrem pocitu bohorovnosti jeho odbornosť k danej téme), prečo to hovorí, odkiaľ čerpá informácie (agentúra JPP, hoax, prekrútený príbeh z tretej ruky) a čo ho vlastne oprávňuje k tomu (hlavne ak ste ho o to nežiadali), aby vám radil, čo a ako. Ja viem, že je to únavné, niekedy človek nemá srdce a vychovanie povedať inému, aby bol radšej ticho, ale inak sa to naozaj nedá.
Za viac ako päť rokov som zažila rôzne formy psychického nátlaku od nevyžiadaných babských rád až po vyhrážky (nie nepreháňam), že ak neprestanem počúvať farmaceutickú loby, určite “zdochnem”. Podobné zážitky mi rozprávalo veľa onkologických pacientov aj ich rodinných príslušníkov.
Veľmi dobre viem, ako to pacienta vyčerpáva, ako to narúša jeho rodinné vzťahy (prečo si tvrdohlavá, možno má XY pravdu, aj jej švagriná pila zelerové šťavy a zmizol je nádor veľký ako pomaranč), preveruje priateľstvá (škoda, že nechces počúvať, že by si sa mala vrátiť domov, k mame), dostáva do konfliktov s úplne cudzími ľuďmi, ktorí vám nechávajú odkazy, ako sú vám ochotní pomôcť (bylinky, psychonalýza, posielanie energie cez skype) a keď slušne odmietnete, preklínajú vás do tretieho kolena a povedia vám, že ste sprostá, lebo sa nezveríte do ich rúk.
Často to ľudia zrejme ani nemyslia zle, ale výsledok je aj tak mizerný. Stačilo by pritom trochu rozmýšľania predtým, ako otvoríme ústa. Naozaj chce chorý, aby som mu radil? Hodí sa to? Čítal som jeho chorobopis a keby aj, rozumel by som, čo je tam napísené? Potrebuje, aby som ho ešte viac zaťažoval? Verí vôbec na alternatívne metódy? Chce sa mu rozprávať o tom, prečo mu lieky nezaberajú a mal by skúsiť Savo? Páčilo by sa mi, keby mi niekto hovoril, že najzásadnejší boj svojho života vediem úplne blbo, všetci okolo mňa na mňa kašlú a mal by som sa viac usmievať?
Okolo nás a nám sa deje veľa vecí, ktoré sú také strašné, že im odmietame uveriť. Nejde nám to do hlavy, nechceme to prijať. Neutečieme im ale tým, že ich budeme spájať s nejakými iracionálnymi bludmi. To platí pre chorých, aj tých okolo nich.
Autor: jana Shemesh
zdroj. dennikn.sk
Foto: dennikn.sk