Predstavte si, že máte diagnostikovaný pruh, po ktorom musí nevyhnutne prísť operácia. Ak nehodnotíte nemocnicu len na základe možnosti parkovania, ale je pre vás napríklad dôležitejšia jazva, ktorú vám chirurg zanechá, tak sa budete snažiť vybrať si lekára, ktorý vás svojou odbornosťou a profesionalitou uistí, že ste v správnych rukách. Ak ide predsa o zdravie, tak príslovie „dvakrát meraj, raz rež“ platí dvojnásobne. Niekedy totiž môžete odísť z nemocnice s viacerými zdravotnými komplikáciami, s akými ste do nej prišli. Takéto situácie môžu mať niekedy až fatálne následky. Len minulý rok zaregistroval Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyše 200 opodstatnených sťažností pacientov.
Preto sme v Transparency anonymne zisťovali odpovede na bežné otázky, ktoré majú pacienti pred operáciami. Ako už diagnostikovaný pacient sme sa nemocníc pýtali, aká je cena zákroku, metóda zákroku, čakacia doba na zákrok, následná dĺžka pobytu v nemocnici, či je možnosť výberu chirurga a koľko má tento chirurg skúsenosti.
Podľa Európskej charty práv pacientov, ktorá je zakomponovaná do slovenského zákona, má každý pacient právo prístupu ku všetkým informáciám týkajúcich sa jeho zdravotného stavu a právo slobodného výberu spomedzi rôznych liečebných metód a poskytovateľov. O takomto prístupe vás uistia aj na webstránke chirurgického oddelenia župnej nemocnice s poliklinikou v Topoľčanoch a poskytnú vám „pochopenie s maximálne ústretovým ľudským prístupom“. Po odoslaní otázok pánovi primárovi Emilovi Dulebovi sa ale ukázalo, že prax je častokrát iná a nedozviete sa ani len základné informácie ohľadom zákroku.
Len pre porovnanie, ak adresujete identický mail primárovi Jozefovi Banykóvi do súkromnej nemocnice v Rožňave, tak dostanete takúto odpoveď:
Je štát zlý správca?
V rámci hodnotenia kvality nemocníc, ktorý realizujeme spolu s INEKO-m, sme vykonali prieskum informovania pacientov nemocnicami, tzv. „mystery shopping“, kde sme emailom kontaktovali 54 nemocníc pod fiktívnymi menami osôb. Predstavili sme sa už ako diagnostikovaný pacient, ktorý čaká na operáciu pruhu a kládli sme bežné otázky, ktoré pacientov zaujímajú pred podstúpením operácií. Presné znenie našich otázok nájdete tu. Z dostupných kontaktov na webstránkach nemocníc sme sa vždy snažili kontaktovať primárov chirurgických oddelení. V prípade nedostupnosti tohto kontaktu, sme ďalej postupovali ku všeobecným kontaktom na chirurgiu, následne cez všeobecné kontakty na nemocnicu až k internetovým formulárom. Metóda, ktorú sme použili, mystery shopping, je v súčasnosti sa rozrastajúci spôsob, ako si vedenie alebo správcovia nemocníc môžu jednoducho odkontrolovať mieru napĺňania štandardov, ktoré chcú pacientom poskytovať.
Paradoxom je, že spomínaný prípad primára E. Dulebu zo župnej topoľčianskej nemocnice nie je ani zďaleka najhorší, keď zoberieme do úvahy fakt, že až 23 nemocníc nám ešte do dnešného dňa, 3 mesiace po zaslaní otázok, neodpovedalo. Medzi nimi aj jedny z najväčších nemocníc – Univerzitná nemocnica v Bratislave a Univerzitná nemocnica L. Pasteura v Košiciach. Rýchlosť odpovedí nemocníc taktiež zaváži, keďže samotná odpoveď môže výrazne ovplyvniť rozhodovanie pacienta. Z 31 nemocníc, ktoré nám odpísali, piatim trvala odpoveď dlhšie ako jeden týždeň. 13 nemocníc nám odpovedalo do jedného dňa.
Grafické znázornenie rýchlosti odpovede nemocníc na email fiktívneho pacienta TIS (Zdroj: TIS)Keďže prístup nemocníc k otázkam pacientov je veľmi odlišný, snažili sme sa hľadať zdroj týchto rozdielov. Z opýtaných nemocníc sme pre porovnanie vybrali 26 nemocníc, ktoré sú spravované štátom (respektíve VÚC alebo mestom) a 13 súkromných nemocníc, ktoré spravujú skupiny Penta a Agel (U zvyšných nemocníc nebolo jasné, kto má v nich rozhodujúce slovo). Iba 54% (14) štátnych nemocníc reagovalo na naše otázky, zatiaľ čo od súkromných nemocníc sme dostali odpovede až v 77% (10) prípadoch. Na druhej strane, zatiaľ čo priemerná odpoveď štátnych nemocníc bola 3,5 dňa, tak súkromné nemocnice nám v priemere odpovedali až 5 dní.
Nie je odpoveď ako odpoveď
Okrem samotnej rýchlosti odpovedí sme hodnotili, aj či nám nemocnice vôbec zodpovedali naše otázky a v akej kvalite. Je totiž rozdiel, či vás nemocnica len odbije všeobecnou odpoveďou o hradení vášho zákroku z poistenia a keď sa zobudíte z narkózy, tak vás bude čakať mastný účet, ku ktorému sú prirátané administratívne poplatky, predoperačné vyšetrenia a cena hospitalizácie, alebo či vám nemocnica vopred oznámi všetky konkrétne poplatky spolu s priloženým cenníkom. Ak nezohľadníme rýchlosť odpovede, tak obsahovo najlepšie nám zodpovedala naše otázky štátna NsP Veľký Krtíš. Pri zohľadnení rýchlosti odpovede sa ale na prvé miesto dostáva súkromná NsP Rožňava. Na poslednom mieste zostáva 23 nemocníc, ktoré nám vôbec neodpovedali na naše otázky.
TOP 5 zariadení po zohľadnení kvality a rýchlosti odpovede na TIS infožiadosť. (Zdroj: TIS)Existujú aj nemocnice, ktoré síce v porovnaní s tými najlepšie hodnotenými zariadeniami neposkytli tak kvalitné odpovede, ale ich ústretovým prístupom k pacientom by sa mohlo nechať inšpirovať mnoho ďalších nemocníc. Takýmto príkladom je aj súkromná NsP v Michalovciach, ktorá síce získala celkové hodnotenie len 46% (známka: C), ale pán primár Štefan Kvak nás ako jediný odkázal podľa názvu procedúry na Youtube, kde si pacient môže vopred pozrieť celý priebeh operácie.
Z nášho prieskumu zdravotníckych zariadení vychádza, že u viacero nemocníc existuje priestor na zlepšenie v oblasti informovania pacientov. Niektoré štátne nemocnice by sa mohli inšpirovať u súkromných v kvalite poskytovaných informácií, zatiaľ čo niektoré súkromné nemocnice by si mohli brať príklad v rýchlosti, ktorou štátne nemocnice pacientom odpovedajú. Nie je totiž žiadnou novinkou, že pacienti sú mnohokrát nedostatočne informovaní o svojej diagnóze či možnostiach liečby. A práve to je dôvod, prečo by Ministerstvo a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou mohli nemocnice častejšie navštevovať prostredníctvom tzv. mystery shopperov. Na druhej strane, ak štát nevie zabezpečiť rovnaký štandard kvality všetkých nemocníc, mal by aspoň dať pacientom do rúk informácie o ich kvalite, keďže v praxi často platí, že len informovaný pacient sa dostane k lepšej zdravotnej starostlivosti.
Autori: Oskar Dvořák a Róbert Česár
Foto: sme.sk
