Boj proti diskriminácii v akejkoľvek podobe je v súčasnosti veľmi sledovanou témou. Určite ide o správnu spoločenskú aktivitu, ktorá môže napomôcť zrovnoprávniť ľudí, ktorí sa vymykajú bežným kritériám štandardného posudzovania, alebo môže jasne a jednoznačne bojovať proti zjavnej nespravodlivosti.
Hlavne v krajinách západnej Európy sa však boj proti diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva často dostáva na hranicu pochopenia väčšiny. Je obezita dôvodom na prepustenie zo zamestnania a skutočne ide v takomto prípade o diskrimináciu? Podľa platných smerníc EU o rovnoprávnom zaobchádzaní v zamestnaní a povolaní je zakázaná diskriminácia kvôli náboženskému vyznaniu, veku, zdravotnému postihnutiu alebo sexuálnej orientácii. Nič sa však v týchto predpisoch nehovorí o obezite.
A práve prípad, ktorý sa týka tohto problému, rieši dánsky súd, ktorý požiadal o názor generálneho advokáta európskeho súdu Niila Jääskinena. Súd v Dánsku sa má vyjadriť, či došlo v prípade dánskeho občana Karstena Kaltofta k diskriminácii z dôvodu jeho obezity. Kaltoft pracoval pätnásť rokov pre svoju obec ako opatrovateľ detí. V roku 2010 sa obec rozhodla pre klesajúci počet detí v obecnom zariadení redukovať obsluhujúci personál a prepustila práve Kaltofta. Kaltoft sa domnieva, že sa ho obec „zbavila“ preto, že počas celej doby pracovného pomeru jeho hmotnosť presahovala 160 kg. Tvrdí, že o jeho obezite sa hovorilo aj na oficiálnom pracovnom stretnutí, kedy sa rozhodlo o jeho prepustení, preto postoj obce chápe ako diskrimináciu a obrátil sa na súd. Jeho bývalý zamestnávateľ takéto obvinenie odmieta a mieni sa proti nemu brániť.
Generálny advokát Jääskinen sa vyjadril, že podľa neho ide o diskrimináciu, hoci dokumenty EU sa k obezite ako možnej príčine diskriminácie nevyjadrujú. Jääskinen si myslí, že extrémna obezita prináša obmedzenia, ktoré sú „zdravotným postihnutím“ a nie je podstatné, či si ju jedinec spôsobil sám alebo nie.
Z minulosti je známy prípad, kedy nemocnica v jednom nemeckom meste rozviazala pracovný pomer s lekárom-endokrinológom, ktorý bol morbídne obézny. Hoci oficiálny dôvod prepustenia bol iný, lekár sa domnieval, že mu pracovný pomer bol ukončený kvôli hmotnosti presahujúcej 150 kg. Požiadal odbory o pomoc s tým, že zamestnávateľ ho opakovane žiadal, aby schudol, pretože pacienti kliniky, ktorí majú endokrinologické ochorenia a obezitu, veľmi negatívne vnímajú, ak ich o redukciu hmotnosti žiada lekár, ktorý je sám morbídne obézny. Preto sa domnieval, že jeho hmotnosť bola pravým dôvodom na jeho prepustenie. Túto súvislosť sa nepodarilo dokázať a lekár musel z kliniky odísť.
Ako bude dieťa v škôlke vnímať, ak ho o zdravom stravovaní bude poučovať vychovávateľ, ktorý pre morbídnu obezitu s ťažkosťami vyjde na prvé poschodie? Ako bude rady o škodlivosti fajčenia vnímať pacient, keď jeho lekár vyfajčí 30 cigariet denne? Má alebo nemá zamestnávateľ právo žiadať, aby jeho zamestnanec aj navonok prezentoval hodnoty, ktoré súvisia s jeho pozitívnym pôsobením na „fragilné“ časti populácie…?
Autor: poly
Foto: fotolia.com
