Ako uviedol rezort práce, Slovenská republika doteraz nemala právnu úpravu, ktorá by riešila otázky profesijného zabezpečenia sociálnej práce v praxi. Preto je cieľom návrhu zákona podporiť profesionalizáciu sociálnej práce v praxi utvorením štandardných podmienok pre existenciu profesie. Šéf rezortu práce Ján Richter (Smer-SD) na záver diskusie o novele zákona uviedol, že sociálni pracovníci často nie sú v spoločnosti docenení. “Preto je tento zákon potrebný,” skonštatoval Richter s tým, že zmeny by mohli prispieť k tomu, aby boli sociálni pracovníci lepšie honorovaní.
Zákon upravuje odbornú spôsobilosť, ako aj výkon samostatnej praxe sociálnych pracovníkov. “Návrh zákona je konštruovaný v základnej logike, že sociálnu prácu v praxi môže vykonávať ten, kto ju vyštudoval, a ten, kto sociálnu prácu vyštudoval a vykonáva ju v praxi, je sociálny pracovník, respektíve asistent sociálnej práce v závislosti od odborných spôsobilostí získaných stupňom štúdia,” uvádza sa v návrhu zákona.
Podmienkou na výkon sociálnej práce je odborná spôsobilosť a povolenie na výkon samostatnej praxe sociálneho pracovníka. Podľa zákona označiť sa za sociálneho pracovníka bude môcť ten, kto získa vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca, asistentom sociálnej práce bude ten, kto získa vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v odbore sociálna práca.
Zriadiť sa má aj Slovenská komora sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Má plniť funkciu profesijnej organizácie. Členstvo v nej však nebude povinné. “Pre sociálnu prácu je osobitne dôležitá kompetencia komory vydávať etický kódex profesie a dohliadať nad etikou povolania,” uviedol rezort práce v dôvodovej správe.
Zdroj: TASR
Foto: TASR
