Aj keď počas uplynulých dní na väčšine územia Slovenska už dominoval peľ kvitnúcich tráv hlavne z čeľade lipnicovitých tráv, ale aj slabo alergizujúci peľ ihličnanov z čeľade borovicovitých, celkovo došlo k poklesu denných koncentrácií hlavne ich peľu v ovzduší. Prispeli k tomu lokálne zrážky a ochladenie. „ Podiel peľu drevín na celkových denných koncentráciách klesol a prevahu nadobúda peľ bylín. V súčasnom období je to najsilnejší a najvýznamnejším peľový alergén, ktorého dôsledky pociťujú hlavne polinotici a so svojimi problémami plnia čakárne alergológov. Čeľaď lipnicovité s takmer 10 000 druhmi a vyše 600 rodmi patrí v rámci kvitnúcich rastlín medzi najrozsiahlejšie. Je to zároveň hospodársky najvýznamnejšia čeľaď, kde patria všetky trávy a z nich odvodené obilniny. Najvyššie denné koncentrácie peľu týchto tráv sme v uplynulých dňoch namerali v Banskej Bystrici. Na ostatnom území boli koncentrácie peľu tráv väčšinou v stredných hladinách. Okrem uvedených druhov sa v ovzduší vyskytoval v nízkych koncentráciách ešte peľ pagaštanu, gaštanu, agátu, bazy, skorocelu, štiavu , ružovitých , astrovitých a pŕhľavovitých. Spóry húb (plesní) boli zastúpené najmä rodom Cladospórium a Alternária“, uviedla na margo celoslovenskej peľovej situácie RNDr. Janka Lafférsová z oddelenia lekárskej mikrobiológie RÚVZ v Banskej Bystrici, pod ktoré spadá aj koordinácia peľovej informačnej služby (PIS) v SR. .
Na základe výsledkov monitorovacích staníc peľovej informačnej služby regionálnych úradov verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici, Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR v Bratislave a RÚVZ v Košiciach, Nitre, Trnave a Žiline možno očakávať v týchto a nasledujúcich dňoch, kedy meteorológovia predpovedajú výraznejšie zlepšenie počasia, aj prudšie zvýšenie výskytu peľu lipnicovitých tráv v ovzduší nad Slovenskom. Denné koncentrácie peľu ihličnanov z čeľade borovicovitých budú mať našťastie naďalej klesajúcu tendenciu. V teplejších oblastiach kvitne už lipa, ktorej peľ sa vo vyšších koncentráciách vyskytuje v ovzduší najmä v blízkosti kvitnúcich stromov. Ak sa vrátia zrážky a ochladí sa, opätovne možno očakávať výraznejší pokles koncentrácií peľu v ovzduší. poklesu koncentrácií peľu v ovzduší. Naďalej pretrvávajúca možnosť kumulácie peľu viacerých silných alergénov v ovzduší znamená pre alergikov pretrvávanie rizika vzniku zdravotných problémov.
TRÁVY ČEĽADE LIPNICOVITÝCH (POACEAE)
Do čeľade lipnicovitých, kde patria všetky trávy a z nich odvodené obilniny. Kvety sú trojpočetné, súkvetím je klas a plodom je zrno. Medzi obilniny zaraďujeme: ovos siaty (Avena sativa), raž siata (Secale cereale), pšenica letná (Triticum aestivum), jačmeň siaty (Hordeum vulgare), kukurica siata (Zea mays). Častá burina v našich záhradách je pýr psí (Roegneria canina, Agropyron repens). Je to trváca, riedko trsovitá, živozelená, 5-20 cm vysoká tráva s neplazivým podzemkom. Kvitne v júni až júli. Pýr je rozšírený po celej Európe, Ázii a Severnej Amerike. Medzi hojne zastúpené lúčne trávy patrí lipnica hájna (Poa nemoralis). Je to trváca, riedko alebo husto trsovitá, 15-100 cm vysoká, živozelená tráva s vonkajšími kvetonosnými výbežkami. Kvitne v júni až auguste. Lipnica patrí medzi eurázijské druhy. Kostrava horská (Festuca drymeja) je trváca, riedko trsovitá tráva s dlhými poplazmi. Byľ je vysoká až vyše 1 m, masívna. Kvitne od júna do augusta. Kostrava horská je rozšírená v horách strednej a južnej Európy a Malej Ázie. Smlz trsťovitý (Calamagrostis arundinacea) je trváca, 60-170 cm vysoká, málo trsovitá bylina, s plazivým podzemkom. Kvitne od júna do augusta. Eurázijský druh. Mednička jednokvetá (Melica uniflora) je trváca, 30-60 cm vysoká tráva jasnej až sýtozelenej farby. Tvorí veľké trsy. Z dlhého podzemku vyrastajú odnože, ktoré sa plazia ďaleko pod zemou. Kvet je hnedofialovej farby. Kvitne v máji až septembri. Mednička patrí medzi európske druhy.
Zdroj: Regionálny ústav verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici
Foto: fotolia.com
