Stévia pochádza z pralesov južnej Ameriky, kde ju objavili miestni Indiáni a jej lístkami si sladili nápoje či jedlo. Používajú ju aj ako liečivú bylinu (antibakteriálny účinok). Vedci zistili, že v populáciách s pravidelnou konzumáciou stévie sa zubný kaz takmer nevyskytuje.
Stévia sa dnes používa aj v iných častiach sveta: napríklad v Japonsku už viac ako 40 % potravinárskej produkcie využíva na sladenie práve stéviu a jej extrakty.
Pre koho je najvhodnejšia?
Tento „sladký zážitok“ je zvlášť výhodný nielen pre cukrovkárov, ale aj pre všetkých, ktorí si kontrolujú príjem kalórií a svoju hmotnosť. A to bez nežiaducich účinkov. Stévia je dokonca bezpečná aj pre pacientov s fenylketonúriou a fruktózovou intoleranciou. Doposiaľ nebola zaznamenaná žiadna alergická reakcia na glykozidy steviolu. Sladivé látky stévie – steviozidy majú asi 200 – 300-krát vyššiu sladivosť ako cukor.
Aká je denná dávka extraktu?
Bezpečnosť extraktu stévie bola zhodnotená viacerými štúdiami, ktoré prebiehali asi 25 rokov. Podľa týchto štúdií steviozidy nie sú karcinogénne, genotoxické alebo spojené s akoukoľvek reprodukčou alebo vývojovou toxicitou. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín stanovil prijateľnú dennú dávku ADI (Acceptable Daily Intake) na 0 – 4 mg/kg hmotnosti/deň. Pre 60-kilovú ženu je to asi 240 mg a pre muža hmotnosti asi 90 kg asi 360 mg. V EÚ boli steviozidy (nie rastlina Stevia) povolené ako sladidlo koncom roka 2011, priame používanie rastliny ako takej však pre nedostatok informácií o bezpečnosti povolenie zatiaľ nedostalo.
Zdroj: zoznam.sk
Foto: fotolia.com
