Prvé dve dekády 20. storočia nepoznačili iba krutosti a krviprelievanie 1. svetovej vojny, ale aj katastrofálna celosvetová pandémia tzv. španielskej chrípky. Hoci nie sú k dispozícii presné údaje, predpokladá sa, že si vyžiadala viac 50 miliónov obetí a podľa všetkého išlo o najsmrteľnejšie ochorenie v dejinách ľudstva.
Prečo práve tejto chrípke podľahlo tak veľa ľudí? Kde sa vzal tak agresívny vírus a prečo bol extrémne nebezpečný? Na túto otázku sa snažili nájsť odpoveď vedci z University of Arizona pod vedením prof. Michaela Worobeya. Svoju hypotézu uverejnili v odbornom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences.
Vedci sa nad pandémiou takmer spred storočia zamysleli hlavne preto, aby dokázali vytvoriť model prevencie a logistiky predchádzania ďalšej podobnej katastrofe v dejinách ľudstva. “Ak je náš model správny, medicínske preventívne a terapeutické intervencie v zmysle očkovania a použitia antibiotík predovšetkým proti komplikovaným bakteriálnym pneumóniám by dramaticky znížili mortalitu pandemických ochorení, s ktorými sme v súčasnosti konfrontovaní”, povedal prof. Worobey.
Pandemická chrípka v roku 1918 bola fatálna hlavne pre mladých dospelých
Zásadnou otázkou je, prečo humánny vírus chrípky A spôsobil v roku 1918 extrémne vysokú mortalitu u mladých dospelých vo veku 20 – 30 rokov, ktorí zomreli vo väčšine prípadov na bakteriálne komplikácie chrípky, hlavne na pneumóniu . Za bežných okolností spôsobuje komplikácie hlavne u detí a starších ľudí, táto pandémia sa však vymykala akýmkoľvek bežným schémam.
Prof. Worobey a jeho tím sa rozhodli preskúmať tzv. “molekulárne hodiny” vírusu chrípky, ktoré sledujú jeho vývoj a predpokladajú jeho možné mutácie deoxyribonukleovej kyseliny. Vedci zrekonštruovali “molekulárne hodiny” pandemického vírusu chrípky z roku 1918, klasickej prasacej chrípky a pandemickej postsezonálnej chrípky H1N1, ktorý cirkuloval v populácii medzi rokmi 1918 – 1957.
Išlo o mutáciu vírusu?
Vedci zistili, že ľudský vírus chrípky H1, ktorý cirkuloval v populácii už pred rokom 1900 prevzal do svojho genómu časť genetického materiálu vírusu vtáčej chrípky, čím získal nové vlastnosti. K tejto závažnej zmene genetickej výbavy došlo v rozmedzí rokov 1900 až 1918, čo vysvetľuje aj nepripravenosť ľudského organizmu na novú situáciu a jej mimoriadne fatálne dôsledky.
Tento poznatok vedie vedcov k hypotéze, že generácia, ktorá vyrastala v rokoch 1880 až 1900 bola vystavená kontaktu s vírusom H3N8. Tento vírus však obsahoval inú genetickú informáciu ako neskôr pandemický vírus H1N1. ľudský organizmus v tomto časovom období síce obsahoval protilátky proti vírusu chrípky, ale proti jeho zmutovanej forme.
Čo možno očakávať?
Podľa prof. Worobeya je pravdepodobné, že je otázkou času, kedy vypukne ďalšia masová epidémia chrípky. Jeho slová sú dôležité aj v súvislosti s faktom, že stagnuje preočkovanosť proti chrípke u obyvateľstva vo vyspelých krajinách sveta. Zároveň je potrebné brať do úvahy, že rezervoárom vtáčej chrípky sú divo žijúce operence. Pasážou vírusu medzi domácimi zvieratami (hydina) a spätným návratom k zdroju spolu s novými mutáciami vírusu výrazne stúpa nebezpečenstvo vzniku celosvetovej pandémie, na ktorú nebude imunitný systém človeka pripravený.
Autor: poly
Foto: fotolia.com
