Poukázať na zdravotný dopad výskytu nákaz prenášaných hmyzom v podmienkach Slovenska i z celosvetového pohľadu, ako aj na možnosti prevencie pred týmito nákazami bolo cieľom prieskumu a analýzy, ktorú uskutočnil odbor epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici. TASR o tom informovala hovorkyňa RÚVZ Mária Tolnayová.
Epidemiologičky Mária Avdičová, Viera Morihladková a Monika Musilová v projekte využili epidemiologické údaje o výskyte nákaz prenášaných hmyzom za ostatných 10 rokov, posudzovali trend výskytu, závažnosť podľa proporcie hospitalizovaných a počet úmrtí. Použili aj analýzy Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC – European Centre for Disease Prevention and Control) publikované vo výročných správach za členské krajiny Európskej únie a pridružené krajiny. Čerpali tiež z materiálov publikovaných Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO).
“V sledovanom období 2004 – 2013 bol na Slovensku zaznamenaný vzostup počtu ochorení na kliešťovú encefalitídu – 162 prípadov, čo predstavuje nárast o 50 percent, nárast počtu ochorení na lymskú boreliózu – 998 prípadov, predstavujúci nárast o 32,4 percenta, ako aj nemeniaci sa trend výskytu sporadických prípadov ochorení na tularémiu – 8 až 10 prípadov ročne,” priblížila Avdičová.
Pokračovala, že z celosvetového pohľadu medzi nákazami prenášanými hmyzom dominuje malária. Pre slovenských občanov predstavuje riziko pri cestovaní, čo dokazujú aj takzvané importované prípady, ktoré si slovenskí cestovatelia privážajú z exotických ciest do oblastí vysokého výskytu tohto závažného ochorenia. V roku 2013 boli zaznamenané štyri takéto prípady. Z hľadiska rizika nákaz prenášaných hmyzom prichádzajú do úvahy aj žltá zimnica prenášaná komárom z rodu Aedes, trypanosomiáza prenášaná muchou tse-tse či v súčasnosti aktuálna horúčka Dengue prenášaná opäť komárom z rodu Aedes. Aj na Slovensku boli v roku 2013 zaznamenané štyri importované prípady tohto ochorenia.
Podľa slov Tolnayovej je dôležitou informáciou, že v prevencii týchto nákaz je len v troch prípadoch možné očkovanie, a to proti kliešťovej encefalitíde, žltej zimnici a japonskej encefalitíde. V ostatných druhoch nákaz je ochrana obmedzená na používanie repelentov, nosenie vhodného oblečenia a vyhýbanie sa návštevám oblastí v období, keď je premnožený daný prenášač, čo býva najmä v období dažďov.
“Boj s nákazami prenášanými hmyzom je veľmi obtiažny. Vzhľadom na globálne otepľovanie sa tieto tzv. vektory dostávajú čím ďalej do vyšších nadmorských výšok. V oteplenej klíme sa často dobre darí aj tzv. rezervoárovým zvieratám, preto bude aj v budúcnosti potrebné tejto problematike venovať neustálu pozornosť. To bol aj dôvod, prečo WHO venovala Deň zdravia 7. apríla práve nákazám prenášaným vektormi, teda hmyzom,” podotkla Avdičová.
Zdroj: TASR
Foto: fotolia.com
