Medzinárodný deň uvedomenia si hluku, ktorý symbolicky pripadá na Zelený štvrtok, keď sa podľa tradície v kresťanských kostoloch “zaväzujú” zvony, si v roku 2014 pripomíname dnes. Zelený štvrtok okrem svojho náboženského významu – spomienky na ustanovenie Oltárnej sviatosti a sviatosti kňazstva – dáva príležitosť opäť upozorniť na škodlivosť hluku pre človeka a v jeho v prostredí.
Hluk sa definuje ako rušivý, obťažujúci, nepríjemný, neželaný, neprimeraný alebo škodlivý zvuk. Aj krátkodobé pôsobenie rušivého hluku v obytnom interiéri s hladinami presahujúcimi 35 až 40 decibelov (dBA) môže podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) viesť k narušeniu pokojného spánku.
Dlhodobé vystavenie človeka pôsobeniu hluku v rozmedzí 50 až 70 dBA v čase, keď by si chcel človek fyzicky a duševne oddýchnuť, napríklad v blízkosti dopravných koridorov, letísk alebo priemyselných areálov, má priamu súvislosť s hypertenziou či neurózou, prípadne poruchami spánku postihnutého, upozorňoval už v minulých rokoch Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR) pred Zeleným štvrtkom. Nadmerný hluk na pracoviskách presahujúci trvale 85 dBA spôsobuje postupnú stratu sluchu a trvalý posun prahu počutia.
Environmentálny hluk predstavuje prirodzenú súčasť životných aktivít každého človeka. Prítomnosť hluku v životnom prostredí je neodmysliteľne spojená s rôznymi formami dopravy, ale aj s mnohými pracovnými či mimopracovnými aktivitami, uviedla pre TASR hovorkyňa ÚVZ SR Lenka Skalická.
Zvyšujúca sa intenzita dopravy na pozemných komunikáciách spojená s rastúcou urbanizáciou v posledných desaťročiach mení aj vnímanie a postoj človeka k hluku, ktorý čoraz viac ovplyvňuje kvalitu života a úroveň zdravia obyvateľov vystavených hluku. Ochrana zdravia pred hlukom je upravená zo zákona. Vykonávacím predpisom je vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (MZ SR), v ktorej sú stanovené podrobnosti o prípustných hladinách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí, informovala hovorkyňa ÚVZ SR Skalická. Národné referenčné centrum (NRC) pre hluk a vibrácie v Regionálnom úrade verejného zdravotníctva so sídlom v Poprade bolo zriadené rozhodnutím MZ SR s cieľom ochrany verejného zdravia v zmysle Zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, priblížil vedúci NRC pre hluk a vibrácie Ján Roth.
Poslaním NRC pre hluk a vibrácie je v spolupráci s rezortnými zložkami MZ SR (ÚVZ SR a Regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva, RÚVZ SR), s mimorezortnými zložkami (Slovenským metrologickým ústavom, Technickým skúšobným ústavom, Slovenskou národnou akreditačnou službou) a združeniami odborníkov (Slovenská akustická spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied a Slovenská akustická spoločnosť) kontrolovať a usmerňovať prevádzkovateľov zdrojov hluku tak, aby úroveň hluku a vibrácií v životnom prostredí a expozícia obyvateľov bola čo najnižšia a neprekročila prípustné hladiny stanovené v legislatíve. NRC pre hluk a vibrácie poskytuje konzultácie odborníkom aj širokej verejnosti pri objektivizácii, teda pri meraní a následnom posúdení hluku a vibrácií v pracovnom a životnom prostredí (napr. dopravný hluk, hluk z chladiacich a klimatizačných zariadení prenikajúci do obytných priestorov a pod.). Odborníci tejto špecializovanej inštitúcii sa v spolupráci s ÚVZ SR a RÚVZ podieľajú na riešení podaní a sťažností občanov v oblasti ochrany zdravia, informoval TASR Ján Roth.
Medzi prvé známe opatrenie proti rušeniu hlukom na území Slovenska možno pokladať jedno z ustanovení patentu Jozefa II. z roku 1781, ktorým sa nariaďovalo predchádzať hlučným prácam v nedeľu a cez sviatky.
Zdroj: TASR
Foto: TASR
